Minulý týždeň ECB vydala súbor 17 odporúčaní na „zjednodušenie“ bankového kapitálu, regulácie a dohľadu. Niet divu, že väčšina investorov a analytikov je teraz ešte viac zmätená.
Motivácia je jasná. USA a Spojené kráľovstvo sa teraz jasne vydali na cestu finančnej deregulácie s cieľom podporiť rast a Európa ich nasleduje. Konečným výsledkom však bude pravdepodobne pomalý proces plný nepríjemných politických kompromisov.
Európsky orgán pre bankovníctvo má 13 rôznych kapitálových rezerv a odchádzajúci predseda EBA José Manuel Campa je pravdepodobne jediný, kto ich vie všetky vymenovať. Zjednodušenie sa zdá byť na mieste.
ECB navrhuje podporovať recipročné zaobchádzanie s rezervami špecifickými pre jednotlivé krajiny a zlúčiť niektoré existujúce rezervy do
1) uvoľniteľnej rezervy
2) neuvoľniteľnej rezervy
pričom rozdiel spočíva v tom, že „uvoľniteľné rezervy“ sa majú používať v prípade makroekonomického poklesu.
To bude mať pravdepodobne len obmedzený vplyv na trh a plánovanie kapitálu. Zjednodušenie je marginálne užitočné, ale zmena názvov rezerv nezmení kapitál, ktorý sa vedenie bánk rozhodne držať.
Kríza Covid-19 bola dokonalým dôkazom toho, že banky nechcú používať „uvoľniteľné“ rezervy, jednoducho preto, že (samozrejme) nechcú, aby ich kapitálové pomery vyzerali slabšie v obdobiach zvýšeného rizika a neistoty.
Existuje len jedno odporúčanie, ktoré sa vzťahuje na malé banky, ale môže to byť to najdôležitejšie a pravdepodobne kľúčové pre získanie súhlasu nemeckých tvorcov politiky.
ECB navrhuje, aby sa „režim malých bánk“, ktorý v súčasnosti platí pre banky s bilanciou menšou ako 5 mld. EUR, rozšíril aj na väčšie banky, inšpirovaný režimami Spojeného kráľovstva alebo Švajčiarska alebo režimom USA (so zachovaním iba jedného prudenciálneho prístupu, buď na základe rizikovej váhy, alebo na základe pákového efektu). Tieto banky zvyčajne nevydávajú cenné papiere, takže trh sa o to nebude príliš zaujímať.
Správa ECB obsahuje obvyklé „požiadavky“ európskych orgánov: viac nariadení a menej smerníc, rýchle zavedenie bankovej únie, únie kapitálových trhov a únie sporiteľní, zlepšenie jednotného súboru pravidiel atď. Nie je tu nič nové a neočakávajte veľké návrhy Únie.
Veľká časť správy je venovaná lepšiemu dohľadu, čo je ušľachtilá iniciatíva, ale s obmedzeným krátkodobým vplyvom na investorov (a zrejmými dlhodobými prínosmi). Najzaujímavejšie odporúčania sú:
— Zjednodušenie stresových testov, ktoré sú v súčasnosti veľmi ťažkopádne a nákladné a trh sa o ne zvyčajne zaujíma len približne 15 minút.
— Trochu zvláštny návrh, aby ECB stanovila cieľ pre celkový nesplatený kapitál bánk — čo je pravdepodobne najlepšie nechať na trh.
Súčasná existencia „celkovej schopnosti absorbovať straty“ a „minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené pasíva“ v EÚ bola vždy anomáliou. Obe slúžia rovnakému účelu a majú veľmi podobné charakteristiky. Logicky ECB navrhuje, aby boli zlúčené.
A nakoniec sa dostávame k najdôležitejšej časti správy, aspoň pre investorov: trhu AT1. Pre tých, ktorí to nevedia, cenné papiere „Additional Tier 1″ sú dlhopisy, ktoré sú navrhnuté tak, aby boli v kríze zlikvidované alebo premenené na kapitál absorbujúci straty, a sú dôležitým pilierom európskeho bankového systému po roku 2008. Preto prirodzene upútali pozornosť.
Problém, ktorý sa ECB snaží vyriešiť, nie je to, či AT1 sú kapitálom v prípade zániku podniku: prípady Credit Suisse alebo Banco Popular jasne ukázali, že keď banka zlyháva, AT1 poskytujú potrebnú kapitálovú úľavu. ECB chce, aby AT1 poskytovali kapitálovú úľavu, kým banka ešte funguje.
Mnohí odborníci naznačili, že dôvodom navrhovanej reformy AT1 bola kríza Credit Suisse, ale takmer určite to bol Covid: orgány dohľadu boli sklamané, že banky počas tohto obdobia extrémneho stresu nevyužili svoje rezervy ani nevynechali kupóny AT1. ECB preto navrhla dve možnosti:
— Nahradiť kapitál AT1 kapitálom CET1. Text však jasne naznačuje, že ECB nie je veľkým zástancom tejto možnosti, ktorá by bankový sektor vrátila o štyri desaťročia späť, výrazne zvýšila jeho kapitálové náklady a znížila úverovú kapacitu.
— Zvýšiť rizikovosť AT1. Ale ako? Správa bohužiaľ neponúka žiadne návrhy.
Ak by sa prijala druhá možnosť (a tá je zďaleka najpravdepodobnejšia), čo by to znamenalo pre súčasné dlhopisy AT1? Viceprezident ECB Luis de Guindos na tlačovej konferencii minulý týždeň jasne uviedol, že by sa to vzťahovalo len na nové dlhopisy AT1.
Čo sa teda stane so starými AT1 dlhopismi?
Existuje riziko, že banky si staré AT1 dlhopisy jednoducho ponechajú navždy, pretože by naďalej spĺňali podmienky kapitálu, ale boli by lacnejšie vďaka nižšiemu riziku. Konečný výsledok bude závisieť od prechodných pravidiel, ktoré EÚ prijme.
Voľne povedané, v Európe existovali tri typy prístupov k prechodným obdobiam:
— Zložité, takmer nepochopiteľné prechodné pravidlá z Bazileja II do Bazileja III (ktoré pri starostlivom výbere jednotlivých cenných papierov viedli k neuveriteľným investičným príležitostiam).
— Jednoduchý prístup Solventnosť II / CRR2: stanovenie pevného termínu 5–10 rokov odteraz a každý starý nástroj sa v tento deň vyradí z kapitálu.
— Pragmatický prístup: banky môžu ponechať existujúce dlhopisy ako kapitál, ale len do dňa, kedy majú prvú možnosť ich splatiť.
Dôsledky rôznych možností sú podobné (ale líšia sa v detailoch): riziko predĺženia klesá a banky budú silne motivované orgánmi dohľadu a predpismi, aby splatili existujúce dlhopisy AT1.
A čo nové AT1? Ako budú vyzerať? Správa o tom nehovorí absolútne nič.
Odporúčania ECB sú len „odporúčaniami“, ktoré sa predkladajú Európskej komisii. Komisia zase vypracuje svoju vlastnú správu v roku 2026. Tá sa potom premení na legislatívne návrhy, ktoré by mohli prejsť obvyklým procesom „trojstranných rokovaní“ s Európskym parlamentom a Radou EÚ. Tie by mohli byť prijaté v roku 2027 a implementované v roku 2028 – ale pravdepodobne to bude neskôr.
Dôležitý rámcový balík „Krízové riadenie a poistenie vkladov“, ktorý začal v roku 2022, sa až teraz dostáva do záverečnej legislatívnej fázy, takže čokoľvek vyplynie z návrhov ECB, takmer určite to nebude v blízkej budúcnosti.
