Spojené štáty americké prostredníctvom administratívy Donalda Trumpa predložili finálnu verziu mierového plánu, ktorý má ukončiť krvavý konflikt na Ukrajine. Agentúra AFP a ďalšie médiá potvrdili, že dokument s 28 bodmi už majú na stole Volodymyr Zelenskyj aj Vladimir Putin.
Zatiaľ čo Biely dom označuje návrh za „dobrý plán“ pre obe strany, detaily ukazujú na tvrdý kompromis, ktorý by mohol prepísať bezpečnostnú architektúru Európy na desaťročia.
Územné ústupky a zmrazenie hraníc
Jadro plánu tvorí faktické uznanie ruských územných ziskov, čo je v priamom rozpore s doterajšími požiadavkami Kyjeva. Podľa bodu 21 budú Krym, Luhanská a Donecká oblasť uznané za de facto ruské územia, a to aj zo strany USA.
Osud juhu Ukrajiny je odlišný – Chersonská a Záporožská oblasť majú byť rozdelené presne podľa súčasnej frontovej línie. Z časti Doneckej oblasti, ktorú ovláda Ukrajina, sa má stať demilitarizovaná nárazníková zóna. Ukrajina sa v bode 22 zaväzuje, že tieto hranice nebude meniť silou, inak stratí všetky bezpečnostné záruky.
Stopka pre NATO a demilitarizácia
Bezpečnostné aspekty dohody sú pre Ukrajinu mimoriadne prísne. Plán v bode 7 explicitne vyžaduje, aby Ukrajina zakotvila do svojej ústavy, že nevstúpi do NATO. Aliancia sa zároveň zaväzuje, že Kyjev neprijme ani v budúcnosti.
Obmedzenia sa týkajú aj samotnej obranyschopnosti:
- Ukrajinská armáda bude limitovaná na 600 000 osôb.
- Ukrajina sa stane nejadrovým štátom.
- Ak Ukrajina zaútočí na Rusko, stratí garancie USA.
Zaujímavým prvkom je bod 19, ktorý nariaďuje spustenie Záporožskej jadrovej elektrárne pod dohľadom MAAE, pričom elektrina sa bude deliť medzi Rusko a Ukrajinu v pomere 50:50.
Ekonomický reštart Ruska a návrat do G8
Návrh ponúka Rusku masívnu ekonomickú rehabilitáciu. Bod 13 sľubuje postupný návrat Ruska do globálnej ekonomiky, zrušenie sankcií a opätovné prizvanie do skupiny G8.
USA a Rusko majú uzavrieť dlhodobú dohodu o spolupráci v oblasti energetiky, ťažby v Arktíde a umelej inteligencie. Na obnovu Ukrajiny sa má použiť 100 miliárd dolárov zo zmrazených ruských aktív, no s podmienkou, že USA získajú 50 % zisku z investičných projektov na Ukrajine.
Kritika: Nová Mníchovská dohoda?
Informácie z predchádzajúceho dňa vrhajú na tento dokument ešte temnejšie svetlo. Analytici a médiá ako The Telegraph už včera varovali, že plán pripomína „Mníchovskú dohodu“ z roku 1938, kedy bolo Československo obetované v nádeji na mier.
Kritické hlasy, vrátane Inštitútu pre štúdium vojny (ISW), upozorňujú na tieto riziká:
- Vynútená kapitulácia: Podmienky sú nastavené tak, že Ukrajina prichádza o strategickú hĺbku a schopnosť brániť sa v budúcnosti.
- Donbas v prenájme: Včerajšie úniky hovorili o koncepte „prenájmu“ území, kde by si Kyjev formálne zachoval tvár, no faktickú kontrolu by malo Rusko. Finálny 28-bodový plán to potvrdzuje formuláciou o „de facto“ uznaní.
- Ignorovanie Európy: EÚ bola z prípravy plánu vynechaná, čo potvrdila aj šéfka európskej diplomacie Kaja Kallasová. O osude Európy sa tak opäť rozhodlo bez nej.
Generálporučík Keith Kellogg, Trumpov vyslanec, údajne v reakcii na smerovanie rokovaní zvažoval rezignáciu, tvrdiac, že Rusko americkú administratívu zavádza.
Reakcia Kyjeva: Medzi dvoma mlynskými kameňmi
Prezident Zelenskyj sa ocitol v kritickej situácii. Biely dom podľa zákulisných informácií tlačí na prijatie dohody pod hrozbou straty podpory. Hoci Zelenskyj oficiálne vyhlásil, že Ukrajina potrebuje mier rešpektujúci jej nezávislosť, jeho kancelária potvrdila ochotu pracovať na jednotlivých bodoch plánu.
Ak Kyjev dohodu odmietne, hrozí mu kolaps frontu bez americkej pomoci. Ak ju prijme, riskuje vnútropolitický rozvrat a legitimizáciu ruských ziskov, čo mnohí Ukrajinci považujú za zradu padlých obrancov.
