FinancieFinancie a peniazeHospodárske výsledkySprávySvet
Obľúbené

Zhrnutie týždňa: Zmiešané zisky Big Techu, rekordné výdavky na AI a prvé vážne obavy

Uplynulý týždeň na finančných trhoch opäť režírovali technologickí giganti. Investori sledovali zmiešané výsledky, no hlavnou témou boli rekordné investície do umelej inteligencie, ktoré vyvolávajú otázky o budúcej návratnosti a možnej bubline.

Uplynulý týždeň na finančných trhoch opäť režírovali technologickí giganti. Investori sledovali zmiešané výsledky, no hlavnou témou boli rekordné investície do umelej inteligencie, ktoré vyvolávajú otázky o budúcej návratnosti a možnej bubline. Zatiaľ čo valuácie lámu rekordy, AI ukazuje aj svoju odvrátenú tvár v podobe prepúšťania.

Zmiešané reakcie na zisky a AI investície

Investori sa minulý týždeň konečne dočkali pohľadu na zisky kľúčových technologických spoločností. Reakcie boli zmiešané a jasne ukázali hlavnú obavu trhu: masívne výdavky na umelú inteligenciu.

Zatiaľ čo optimistické výsledky Amazon.com pomohli indexu Nasdaq Composite k siedmemu mesačnému rastu v rade, investori tvrdo potrestali iných. Spoločnosti Microsoft a Meta Platforms čelili výpredaju kvôli svojim plánom výdavkov. Meta v priebehu jediného obchodovania stratila 215 miliárd dolárov trhovej hodnoty.

Lídri ako Meta, Alphabet, Microsoft a Amazon oznámili, že v roku 2026 plánujú výdavky ešte zvýšiť. Otázka, ako a kedy sa tieto stovky miliárd dolárov vrátia, zostáva nezodpovedaná a vyvoláva na Wall Street nervozitu.

Rekordné valuácie a tieň Dot-com bubliny

Napriek obavám z výdavkov, ošiaľ okolo AI tlačí valuácie do astronomických výšin. V stredu sa Nvidia stala prvou spoločnosťou, ktorej trhová hodnota dosiahla 5 biliónov dolárov. Zároveň Apple a Microsoft po prvýkrát v histórii uzavreli obchodovanie s kapitalizáciou nad 4 bilióny dolárov.

Tento rýchly rast vyvoláva spomienky na technologickú bublinu dot-com. Analytici však poukazujú na kľúčový rozdiel: dnešní lídri zarábajú obrovské peniaze. Meta aj Alphabet minulý týždeň oznámili rekordné tržby.

Dominancia technologických lídrov je bezprecedentná. Takzvaná „Magnificent Seven“ (Apple, Alphabet, Amazon, Meta, Microsoft, Nvidia a Tesla) teraz tvorí približne 38 % celého indexu S&P 500, čo znamená, že pohyb ktorejkoľvek z nich môže ovplyvniť celý trh.

Umelá inteligencia začína brať prácu

Dopady umelej inteligencie už nie sú len teoretické. Minulý týždeň bol dôkazom, že AI začína priamo ovplyvňovať trh práce, najmä v radoch administratívnych pracovníkov (tzv. „bielych golierov“).

Spoločnosť Amazon.com oznámila zrušenie 14 000 korporátnych pozícií. UPS potvrdil zníženie počtu manažérskych miest o 14 000 za posledných 22 mesiacov a Target ruší 1 800 miest v centrále. Dôvodom je tlak investorov na efektivitu a presvedčenie manažmentu, že AI dokáže zvládnuť prácu, ktorú doteraz vykonávali dobre platení zamestnanci.

Spoločnosť Chegg, zameraná na online vzdelávanie, dokonca oznámila zrušenie 45 % pracovnej sily kvôli prechodu na model umelej inteligencie.

Strategické hry gigantov: Apple a Microsoft

Okrem čísel ziskov a strát sa investori zamerali aj na stratégie jednotlivých firiem. Tim Cook z Applu demonštroval, ako sa mu podarilo ochrániť spoločnosť pred tým, čo mohol byť katastrofálny rok. Šikovnými politickými manévrami sa vyhol clám Trumpovej administratívy na dovoz z Číny a zároveň spoločnosť preplávala antimonopolným súdnym sporom s Googlom bez toho, aby prišla o lukratívnu zmluvu (viac ako 20 miliárd dolárov ročne), ktorá drží Google ako predvolený vyhľadávač v Safari. Táto stratégia udržala Apple na ceste k hodnote 4 biliónov dolárov.

Naopak, v prípade Microsoftu rastie kritika týkajúca sa jeho vzťahu s OpenAI. Microsoft vo svojich finančných výkazoch nezverejňuje kľúčové informácie – aký je jeho presný podiel, aká je reálna hodnota investície, ani aké straty z OpenAI vykazuje (tie sú zahrnuté v položke „ostatné, netto“). Pri nedávnom ocenení OpenAI na 500 miliárd dolárov sa táto netransparentnosť stáva pre investorov neudržateľnou.

Geopolitika a zlyhanie obchodnej vojny

V širšom kontexte sa ukazuje, že ani agresívna obchodná vojna USA nedokázala zmeniť ekonomickú štruktúru Číny. Nádeje Washingtonu, že clá prinútia Peking k liberalizácii a orientácii na domácu spotrebu, sa nenaplnili.

Namiesto toho Peking využil tlak na posilnenie svojej odolnosti. Identifikoval závislosť od Západu (napr. polovodiče) a začal budovať domáci priemysel. Zároveň si upevnil pozíciu v oblastiach, kde má páky, ako sú vzácne zeminy. Čína sa tak ešte hlbšie zakotvila v globálnych dodávateľských reťazcoch a potvrdila svoj model štátom riadeného priemyslu.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Back to top button