Umelá inteligencia vyzerá ako stroj na peniaze. Spoločnosť Microsoft vlastní významný podiel v spoločnosti OpenAI, ktorá zase investuje do spoločnosti AMD. Spoločnosť Nvidia investuje miliardy dolárov do spoločnosti OpenAI a vlastní podiel v spoločnosti CoreWeave, jednom z dodávateľov cloudových služieb spoločnosti Microsoft. Tie isté doláre sa jednoducho presúvajú medzi súvahami, namiesto toho, aby vytváraly novú ekonomickú aktivitu. Akciové trhy prudko rastú a tejto sieti financovania venujú len malú pozornosť.
Tak to tvrdia alarmisti. Dôkazy však naznačujú niečo iné, a to silnú technologickú transformáciu, ktorá zostáva zakorenená v základných princípoch. Nie je dôvod na paniku z bubliny umelej inteligencie – aspoň zatiaľ nie.
Bublina vyžaduje euforické nadhodnotenie a nesúlad medzi cenou a výkonom. Dnešný boom umelej inteligencie nevykazuje ani jedno, ani druhé. Trh sa sústreďuje na vysoko ziskové etablované spoločnosti s reálnymi ziskami, silnými peňažnými tokmi a inováciami v globálnom meradle. Existuje veľa vzrušenia, ale to je niečo iné ako iracionálna exuberancia.
Je pravda, že spoločnosti súvisiace s umelou inteligenciou, konkrétne tie zo skupiny Magnificent Seven, tvoria približne tri štvrtiny výnosov, 80 % rastu ziskov a 90 % rastu kapitálových výdavkov od konca roka 2022. Niet divu, že viac ako polovica správcov fondov oslovených Bank of America označila akcie umelej inteligencie za bublinu a zaradila bublinu akcií poháňanú umelou inteligenciou medzi najväčšie riziká, ktorým čelia trhy. Vzhľadom na finančné prepojenia medzi týmito firmami sa to javí ako dvojnásobne alarmujúce.
Tieto prepojenia sú však skôr len znakmi vyvíjajúcich sa podnikových stratégií a riadenia rizík. Umelá inteligencia stále hľadá svoje obchodné modely. Čiastočné majetkové podiely umožňujú spoločnostiam zdieľať riziká a zisky, keďže zistili, ako využiť vrstvy umelej inteligencie – čipy, dáta, softvér alebo aplikácie na dosiahnutie najvyššej hodnoty. Antimonopolné regulačné orgány by pravdepodobne zabránili úplným fúziám, takže voľnejšie formy vertikálnej integrácie môžu byť pre tieto firmy jediným praktickým spôsobom, ako inovovať cez hranice podnikov.
Očakáva sa, že globálne výdavky na umelú inteligenciu tento rok prekročia 375 miliárd dolárov. Samotné výdavky na dátové centrá by do roku 2030 mohli dosiahnuť 3 až 4 bilióny dolárov ročne. Niektorí v tom vidia odozvu na boom telekomunikácií a internetu z konca 90. rokov, keď sa spoločnosti zaoberajúce sa optickými vláknami hodnotili podľa počtu miest, ktoré sľúbili obsluhovať, a nie podľa skutočne dosiahnutých ziskov.
Spoločnosti zaoberajúce sa umelou inteligenciou sú iné. Väčšina kapitálových výdavkov súvisiacich s umelou inteligenciou je financovaná prostredníctvom voľného cash flow, nie dlhu. Mag 7 má silné bilancie, dosahuje priemernú návratnosť vlastného kapitálu blízko 46 % a obchoduje sa za približne polovicu násobku ziskov miláčikov éry dot-com.
Boom kapitálových výdavkov na umelú inteligenciu vyzerá skôr ako preteky než ako bublina – preteky poháňané skutočným technologickým pokrokom a intenzívnou globálnou konkurenciou, najmä s Čínou.
Na rozdiel od internetovej bubliny, kde kliknutia nahrádzali hotovosť, umelá inteligencia už prináša merateľné ekonomické zisky. Malé podniky využívajúce umelú inteligenciu zaznamenávajú nárast produktivity blížiaci sa k 40 %. Systémy umelej inteligencie už dlho poháňajú logistiku Amazonu, návrhy obsahu Netflixu a efektívnosť reklamy Meta. Generatívne nástroje znižujú náklady na dizajn a kódovanie. A používatelia veľkých jazykových modelov začínajú úplne obchádzať tradičné vyhľadávače, čím vytvárajú nové reklamné trhy pre spoločnosti zaoberajúce sa umelou inteligenciou.
Investori a tvorcovia politík by však mali sledovať niekoľko kritických bodov. Po prvé, ziskovosť. Niektoré firmy experimentujúce s umelou inteligenciou zaostávajú. Mnohí už poznajú štúdiu MIT, podľa ktorej 95 % organizácií uvádza nulovú návratnosť investícií do projektov umelej inteligencie, a to najmä kvôli tomu, že sa im nepodarilo dosiahnuť významné zmeny.
Ďalším problémom je energia. Dátové centrá už teraz zaťažujú elektrické siete v USA. Očakáva sa, že ich energetické potreby sa do roku 2028 strojnásobia. Niektoré energetické spoločnosti však váhajú s rozšírením kapacity bez podpory federálnych regulačných orgánov, ktoré sa obávajú vplyvu na ceny.
Po tretie, regulácia: Európa sa snaží brániť americkým spoločnostiam zaoberajúcim sa umelou inteligenciou prostredníctvom systému pokút a Čína je politicky rizikovým trhom.
Skutočnou skúškou pre umelú inteligenciu bude to, ako firmy zareagujú na narušenie – či sa pred ním budú brániť, ako zistila štúdia MIT, alebo ho prijmú, ako to urobili Amazon a Goldman Sachs.
Zatiaľ však to, čo pozorujeme, nevyzerá ako bublina. Vyzerá to skôr ako počiatočná fáza desaťročia trvajúceho technologického supercyklu. Výzvou nie sú nereálne sny, ale príliš málo elektriny na ich napájanie a príliš veľa regulácií, ktoré ich potláčajú.
