Ruský prezident Vladimir Putin privítal prvý test diaľkovej jadrovej strely, ktorá podľa Kremľa nemá na Západe obdoby. Toto vyhlásenie bolo varovaním Západu pred rizikom eskalácie konfliktu na Ukrajine a mohlo by byť tromfom v potenciálnych rokovaniach o zbrojení s Washingtonom. Zatiaľ čo západní diplomati označili tento test za nebezpečnú novú schopnosť Ruska, niektorí experti na raketovú technológiu a šírenie jadrových zbraní reagovali na toto oznámenie skôr zmätením ako strachom.
Putin, oblečený v maskovacej vojenskej uniforme, sa stretol s náčelníkom generálneho štábu Ruska, generálom Valerijom Gerasimovom, ako vyplýva z videa, ktoré Kremľ zverejnil v nedeľu. Gerasimov mu povedal, že raketa s názvom Burevestnik preletela 8 700 míľ za 15 hodín.
Ak Burevestnik funguje tak, ako sa chválili Putin a jeho najvyšší generál, mohol by pomocou jedinečného pohonu dopraviť jadrovú hlavicu na druhú stranu planéty. Mohol by zostať vo vzduchu takmer neobmedzene, letieť tesne nad zemou alebo morom a vyhýbať sa raketovým obranným systémom.
Podľa odborníkov by však táto zbraň bola v mnohých ohľadoch anachronická. Burevestnik, ktorý letel rýchlosťou výrazne nižšou ako rýchlosť zvuku, debutoval práve v čase, keď sa na Ukrajine čoraz častejšie zostreľujú podzvukové rakety, pretože moderné obranné systémy ich dokážu zamerať. Stratégovia sa namiesto toho zameriavajú na použitie rýchlejších hypersonických projektilov, ktoré sú momentálne vo vývoji.
Radioaktivita Burevestniku by mohla uľahčiť jeho detekciu. Jeho zjavná zložitosť, vrátane viacerých pohonov, ktoré musia byť perfektne načasované, aby boli úspešné zvyšuje riziko zlyhania.
„Technicky je to realizovateľné,“ povedal William Alberque, bývalý úradník pre kontrolu zbraní v Severoatlantickej aliancii. „Ale teraz sú rýchlosť a manévrovateľnosť nevyhnutnou podmienkou.“
Test rakety prichádza uprostred rastúceho napätia medzi Ruskom a Trumpovou administratívou. Prezident Trump v uplynulých týždňoch vyjadril frustráciu z Putina kvôli jeho pomalému postupu v mierovom procese na Ukrajine. Navrhovaný summit medzi lídrami je pozastavený a administratíva zrušila obmedzenia na používanie niektorých rakiet s dlhým doletom Ukrajinou na ciele v Rusku.
Nová raketa by mohla predstavovať potenciálnu hrozbu aj pre Trumpom navrhovaný protiraketový systém „Golden Dome“, ktorý je určený na zostreľovanie medzikontinentálnych balistických rakiet, ktoré majú oveľa vyššiu trajektóriu ako nízko letiaci Burevestnik. Ako taká by mohla Moskve poskytnúť potenciálny vplyv v rokovaniach o kontrole zbraní, ak by sa niekedy obnovili.
„Burevestnik je skutočne politickou zbraňou,“ povedal Pavel Podvig, vedecký pracovník Inštitútu pre výskum odzbrojenia Organizácie Spojených národov.
Krížové rakety s jadrovým pohonom nie sú novou myšlienkou. USA mali v 50. rokoch rozsiahly program zameraný na ne, ale od tejto koncepcie upustili, keď vedci zdokonalili medzikontinentálne balistické rakety, ktoré lietajú oveľa rýchlejšie a vyššie. Ruské výskumné práce na túto tému tiež pochádzajú z 50. rokov, povedal Douglas Barrie, vedecký pracovník Medzinárodného inštitútu pre strategické štúdie, think tanku v Londýne.
„Vždy to bol akýsi vedecký laboratórny projekt,“ povedal Barrie. „Chýba mu praktickosť a je zraniteľný.“
Rusko začalo skúmať rakety s jadrovým pohonom a iné technológie, ktoré by mohli zmeniť pravidlá hry, po tom, ako USA v roku 2002 odstúpili od Zmluvy o protiraketovej obrane. Vtedajší prezident George W. Bush povedal, že odstúpenie od dohody z roku 1972 bolo nevyhnutné, aby USA mohli vyvinúť obranu proti nepriateľským štátom po teroristických útokoch z 11. septembra 2001.
Ruskí predstavitelia sa obávali, že americká protiraketová obrana by pre Washington urobila preventívny úder na Rusko viac predstaviteľným, pretože by mu umožnila odraziť akýkoľvek odvetný úder. Podobné obavy trápili sovietského vodcu Michaila Gorbačova v 80. rokoch, keď vtedajší prezident Ronald Reagan presadzoval svoju Strategickú obrannú iniciatívu, široko známu ako Hviezdne vojny.
Putin po prvýkrát predstavil Burevestnik v roku 2018, počas prvého funkčného obdobia Trumpa, a ukázal počítačovo animované video, ktoré zobrazovalo raketu približujúcu sa k Amerike z južného pólu – odkaz na takmer neobmedzený jadrový pohon rakety. Vylepšená grafika ukázala raketu, ktorá sa vyhýbala systémom protivzdušnej obrany, keď preletela cez zemeguľu.
Skutočnosť sa však čoskoro ukázala ako oveľa zložitejšia. V priebehu niekoľkých mesiacov od odhalenia testy ukázali, že raketa dokáže lietať len niekoľko minút. Niekoľko neúspešných testov prinútilo armádu vyzdvihnúť jednu raketu z ruských arktických vôd, povedal vtedy človek oboznámený s testami.
Nasledujúci rok zahynulo päť jadrových vedcov za záhadných okolností, keď explózia zasiahla ruské testovacie stredisko v Bielom mori. Odborníci na jadrové zbrane pripisovali túto nehodu vývoju rakety Burevestnik.
„Táto raketa stála Rusko veľa peňazí a ľudských životov,“ povedal Alberque.
Odborníci na jadrové zbrane si začiatkom tohto roka všimli aktivitu v blízkosti arktického odpaľovacieho strediska, ktoré sa používalo pri predchádzajúcich štartoch rakiet Burevestnik, ale nebolo jasné, či sa v tom čase vykonávali nejaké testy.
V Putinových komentároch zo začiatku týždňa adresovaných Gerasimovovi líder uznal technologickú náročnosť rakety s jadrovým pohonom.
„Dokonca aj pokročilí špecialisti mi povedali, že cieľ je dobrý a hodný, ale v blízkej budúcnosti nemožný na realizáciu,“ povedal. „A teraz bola dokončená rozhodujúca skúška.“
Jadroví experti mimo Ruska už dlho veria, že politický význam Burevestniku prevyšuje jeho vojenské schopnosti. Hoci je pozemný Burevestnik koncipovaný ako odvetná zbraň, akýkoľvek počiatočný jadrový úder by pravdepodobne zasiahol odpaľovacie rampy rakiet.
„Hlavným účelom systému je, že umožňuje ruskému prezidentovi povedať svojmu americkému náprotivku, že Moskva môže obísť systémy protiraketovej obrany,“ povedal Podvig. „Ale ani to nemusí byť pravda.“
Rusko už dlho pripravuje plány na jadrovú vojnu, ktoré zahŕňajú útok na USA salvami podzvukových riadených striel porovnateľných s americkými raketami Tomahawk. V posledných mesiacoch Ukrajina ukázala, že takéto rakety sa dajú relatívne ľahko zostreliť, zatiaľ čo oveľa rýchlejšie projektily je oveľa ťažšie zastaviť.
Rusko a Čína sa zameriavajú na hypersonické rakety, proti ktorým USA v súčasnosti nemajú žiadnu obranu. USA a ich spojenci z NATO sa snažia dohnať tento náskok.
Ak by Rusko vypustilo raketu Burevestnik, mohla by sa stať terčom ešte predtým, ako by sa dostala do vzduchu, pretože jej jadrový reaktor by vyžaroval žiarenie detekovateľné z veľkých vzdialeností, vrátane vesmíru.
„Hneď ako zapnú ten reaktor, budeme o tom vedieť,“ povedal Alberque, ktorý je teraz vedúcim pracovníkom think tanku Pacific Forum.
Hovorkyňa nórskeho úradu pre žiarenie uviedla, že od testu 21. októbra sa hladiny žiarenia nezvýšili. Niektorí odborníci tvrdia, že je ešte priskoro na vyvodzovanie záverov.
Vypustenie rakety by bolo tiež náročné. Jadrový reaktor nevytvára dostatočný ťah na to, aby vystrelil raketu do vzduchu, takže Burevestnik, ktorý je zachytený na záberoch z testu z roku 2018, pravdepodobne používal na štart konvenčnejší motor na tuhé palivo a potom dva ďalšie pomocné motory na dosiahnutie rýchlosti, než prevzal kontrolu reaktor, povedal Barrie.
„Nie je to najjednoduchšia sekvencia štartu,“ povedal Barrie. Viacero systémov zvyšuje náklady a zložitosť výroby, údržby a prevádzky, povedal. „Vaši vedci môžu jeden vyrobiť ručne v laboratóriu, ale dokážete ho uviesť do výroby?“
