
Prezident Trump v piatok pri stretnutí s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenskym v Bielom dome vyjadril nádej, že Ukrajina nebude potrebovať, aby jej USA dodali diaľkové riadené strely Tomahawk.
„Budeme hovoriť o Tomahawkoch, ale radšej by sme boli, keby ich nepotrebovali,“ povedal Trump. „Úprimne povedané, radšej by sme boli, keby vojna skončila.“
„Myslím si, že prezident Zelensky to chce, a myslím si, že prezident Putin to chce teraz,“ dodal.
Trumpovo stretnutie so Zelenskym predstavovalo najnovší krok v jeho obnovenej snahe ukončiť vojnu medzi Ruskom a Ukrajinou, ktorý nadviazal na jeho diplomatický prelom na Blízkom východe, ktorým sa podarilo zastaviť boje vo vojne medzi Izraelom a Hamasom.
Trump v posledných týždňoch otvorene uvažoval o zaslaní riadených striel Tomahawk Ukrajine, keď sa rozhneval na ruského prezidenta Vladimira Putina za jeho odmietnutie rokovať o ukončení konfliktu. Trump a Putin vo štvrtok dlho telefonovali.
Potom, čo Zelensky opustil Biely dom, Trump zverejnil informáciu o stretnutí na sociálnych médiách, ale nespomenul Tomahawky. „Stretnutie s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenskym bolo veľmi zaujímavé a srdečné, ale povedal som mu, ako som rovnako dôrazne navrhol prezidentovi Putinovi, že je čas zastaviť zabíjanie a uzavrieť DOHODU!“ povedal. „Mali by sa zastaviť tam, kde sú. Nech obaja vyhlásia víťazstvo, nech rozhodne história! Žiadne ďalšie streľby, žiadne ďalšie smrti, žiadne ďalšie obrovské a neudržateľné výdavky.“
Trump neskôr na Floride povedal, že Zelenskému a Putinovi povedal, aby zastavili boje a „držali sa bojovej línie, kdekoľvek je, inak to bude príliš komplikované. Zastavte sa hneď teraz na bojovej línii.“
Na tlačovej konferencii po stretnutí v Bielom dome bol prezident Zelenskyj dotazovaný na rakety a na to, čo mu povedali americkí predstavitelia. „Veľmi ich chceme… potrebujeme ich,“ povedal. „Nikto nezrušil tento dialóg, túto tému.“
Zelensky povedal, že je otvorený bilaterálnym alebo trilaterálnym rokovaniam o ukončení vojny. „Som realista,“ povedal Zelensky, keď sa ho pýtali, či verí, že získa zbraňový systém.
Trump povedal, že plánuje stretnúť sa s Putinom osobitne v Maďarsku v najbližších týždňoch, aby sprostredkoval mierovú dohodu, ktorá mu dlho unikala. Trump sa počas prezidentskej kampane chválil, že by mohol ukončiť vojnu medzi Ruskom a Ukrajinou „hneď prvý deň“, ale jeho doterajšie snahy o to stroskotali.
Krížové rakety Tomahawk majú dosah viac ako 1 000 míľ a môžu zasiahnuť ciele hlboko v Rusku, čo je ďaleko za dosahom západnej munície, ktorá bola doteraz dodaná Kyjevu. Ruskí predstavitelia varovali, že dodávka rakiet Tomahawk by znamenala výrazné eskalovanie konfliktu.
Trumpova administratíva v posledných mesiacoch rozšírila zdieľanie spravodajských informácií s Ukrajinou s cieľom zasiahnuť ciele v Rusku a uvalila vysoké clá na jedného z najväčších obchodných partnerov Ruska, Indiu. Začiatkom tohto mesiaca Trumpova administratíva tiež uvalila sankcie na najväčšieho dodávateľa ropy a plynu v Srbsku, ktorého väčšinovým vlastníkom je ruský štátny energetický gigant Gazprom.
Trump však napriek opakovaným výzvam vysokých európskych a ukrajinských predstaviteľov zatiaľ neuvalil nové ekonomické sankcie na ruský energetický alebo finančný sektor.
V Kongrese americkí zákonodarcovia z oboch strán politického spektra naliehajú na prijatie opatrení. Predseda väčšiny v Senáte John Thune (R., S.D.) vo štvrtok povedal, že je pripravený prijať dlho odkladaný zákon o Rusku, ktorý by uvalil sekundárne sankcie na spoločnosti podporujúce ruskú energetickú výrobu a vysoké clá na krajiny dovážajúce ruskú energiu.
„Myslím, že je správny čas,“ povedal Thune. „Dúfam, že sa nám to podarí naplánovať.“
Piatkové stretnutie bolo tretím, ktoré Zelensky absolvoval v Bielom dome od nástupu Trumpa do úradu. Obaja lídri sa srdečne privítali a Trump pochválil Zelenského za jeho „krásne“ čierne sako. Na rozdiel od predchádzajúcich tohtoročných návštev Zelensky zostal v Blair House, rezidencii naproti Bielemu domu, ktorá je vyhradená pre prezidentských hostí.
„Som presvedčený, že s vašou pomocou môžeme túto vojnu zastaviť,“ povedal Zelensky Trumpovi. „Toto je dôležitý moment.“
Bola to výrazná zmena oproti prvému stretnutiu Zelenského s Trumpom a viceprezidentom JD Vanceom, keď ukrajinský prezident bol pred novinármi a kamerami pokarhaný za to, že neprejavil USA dostatočnú vďačnosť za ich podporu.
Prvá dáma Melania Trumpová tiež otvorila vlastné komunikačné kanály s Putinom v rámci Trumpových snáh o sprostredkovanie mieru. Minulý týždeň prvá dáma nečakane oznámila, že vedie „neoficiálne“ rokovania s Putinom odvtedy, čo jej manžel osobne doručil ruskému vodcovi list, v ktorom ho vyzval, aby nezabúdal na utrpenie detí postihnutých vojnou. Povedala, že vďaka jej dialógu s Moskvou sa osem unesených detí vrátilo k svojim rodinám a očakáva sa ďalšie zjednotenie.
Medzinárodný trestný súd v roku 2023 vydal zatykače na Putina a ďalšiu vysokú ruskú úradníčku, Mariu Lvovú-Belovú, ruskú komisárku pre práva detí, za jej úlohu pri nezákonnom deportovaní ukrajinských detí do Ruska.
Zelenskyj a jeho spojenci využili nedávny úspech Trumpa pri sprostredkovaní diplomatického prelomu vo vojne medzi Izraelom a Hamasom a uviedli, že by mohol uplatniť rovnaké skúsenosti na mier medzi Ruskom a Ukrajinou tým, že zvýši tlak na Moskvu.
„Putin určite nie je odvážnejší ako Hamas alebo akýkoľvek iný terorista. Jazyk sily a spravodlivosti bude nevyhnutne pôsobiť aj proti Rusku. Už teraz vidíme, že Moskva sa ponáhľa obnoviť dialóg, len čo sa dozvie o Tomahawkoch,“ uviedol Zelensky v príspevku na sociálnych médiách pred stretnutím s Trumpom.
Zelensky a jeho delegácia tiež požiadali o väčšiu podporu USA pri riešení hroziacej energetickej krízy, ktorej krajina čelí v dôsledku zintenzívnenia útokov ruských síl na ukrajinskú plynárenskú infraštruktúru, ktorá je kľúčová pre zásobovanie krajiny teplom a elektrinou počas zimy. Zelensky povedal, že sa vo Washingtone stretol s americkými energetickými manažérmi.
Americkí a európski predstavitelia uviedli, že Putin nezmenil svoj postoj k vojne napriek ohromným stratám ruských vojsk a naďalej tlačí na obsadenie ukrajinského územia.
Trump sa s Putinom naposledy stretol v auguste na samite na Aljaške, ale odišiel z neho s prázdnymi rukami, čo viedlo niektorých vysokých európskych predstaviteľov k otázke, čo by Trump mohol získať zo stretnutia s Putinom v Maďarsku.
„Putin pravdepodobne dúfa, že sa v Budapešti zopakuje situácia z Anchorage,“ povedal Shelby Magid, zástupca riaditeľa Centra pre Euráziu v think tanku Atlantic Council. „Trump nakoniec zo summitu na Aljaške odišiel s negatívnym dojmom a obrovskou dávkou neúcty. Po stretnutí s Trumpom Putin pokračoval v útokoch na ukrajinských civilistov a pevne sa držal svojich maximalistických cieľov vo vojne.“
Na prípravách summitu Trump-Putin sa podieľajú minister zahraničných vecí Marco Rubio, ktorý je zároveň Trumpovým zastupujúcim poradcom pre národnú bezpečnosť, a Trumpov osobitný vyslanec pre Blízky východ Steve Witkoff. Kremľ uviedol, že Rubio a ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov budú v najbližších dňoch rokovať o začatí príprav stretnutia.





Jeden komentár