Prezident Emmanuel Macron stratil svoju druhú vládu za menej ako rok, čo svedčí o tom, ako je Francúzsko uväznené v špirále politickej dysfunkcie, ktorá vyčerpáva jeho verejné financie.
Návrh na vyslovenie nedôvery vláde premiéra Françoisa Bayrou získal podporu 364 poslancov v 577-člennom Národnom zhromaždení, čo ho prinútilo podať demisiu.
Pád Bayrou, centristického spojenca Macrona, po necelých deviatich mesiacoch vo funkcii prehlbuje paralýzu krajiny v čase, keď investori spochybňujú, či Francúzsko dokáže zmobilizovať politickú vôľu na zvládnutie svojho rastúceho rozpočtového deficitu.
„Máte moc zvrhnúť vládu, ale nemáte moc vymazať realitu,“ povedal Bayrou poslancom Národného zhromaždenia tesne pred hlasovaním a opísal francúzske financie ako „tiché, skryté, neviditeľné a neznesiteľné krvácanie“.
Akékoľvek vnímanie spoločnej reality vo Francúzsku sa vytráca, keď Bayrou a podobne zmýšľajúci centristi varujú pred finančným armagedonom, zatiaľ čo populistické strany obviňujú politickú elitu z používania strašiacich taktík, aby si udržala moc. Francúzsky dlh pritom naďalej rastie a dosahuje 114 % hospodárskeho výkonu, pričom náklady na pôžičky prevyšujú výdavky krajiny na obranu.
Macronova kancelária oznámila, že v utorok prijme Bayrouovu rezignáciu a vymenuje nového premiéra, ktorého úlohou bude v najbližších dňoch zostaviť vládu.
Budúci premiér bude musieť presvedčiť zákonodarcov v Národnom zhromaždení, veľmi roztrieštenej dolnej komore parlamentu, aby sa do konca decembra dohodli na rozpočte na budúci rok. Francúzsko čelí aj vlne verejných protestov proti akýmkoľvek škrtom vo verejných výdavkoch, ktoré začali stredajšou demonštráciou organizovanou hnutím „Zablokujme všetko“.
Táto patová situácia vyvoláva frustráciu verejnosti a poskytuje francúzskym protisystémovým stranám muníciu na argumentáciu, že nastal čas, aby voliči otočili stránku desaťročí vládnutia mainstreamových lídrov.
„Sme svedkami kolapsu systému,“ povedala v pondelok líderka krajnej pravice Marine Le Penová a vyzvala na nové parlamentné voľby.
Poslanci krajnej ľavice požadujú, aby Macron sám odstúpil, čo však opakovane odmietol urobiť pred koncom svojho funkčného obdobia v roku 2027. Macron neplánuje vypísať predčasné parlamentné voľby, čo by jeho stranu stálo desiatky kresiel a viedlo k súčasnej fragmentácii dolnej komory parlamentu.
Poslankyňa krajnej ľavice Mathilde Panot vyzvala demonštrantov, aby vyšli do ulíc a vyvinuli tlak na Macrona, aby odstúpil z funkcie skôr, ako bolo plánované.
„Prezident nechce zmeniť politiku, tak zmeníme prezidenta,“ povedala.
Nedávne prieskumy verejnej mienky ukazujú, že nové parlamentné voľby by viedli k ďalšej rozdrobenosti Národného zhromaždenia bez jasnej väčšiny. Súčasný parlament je rozdelený na bloky s rozpočtovými prioritami, ktoré sa zdajú byť nezlučiteľné. Proeurópske sily Macrona, jeho centristickí spojenci a skupina konzervatívcov majú 210 kresiel a sú proti zvyšovaniu daní. Hlučná skupina ľavicových strán, vrátane krajne ľavicovej France Unbowed, má 192 kresiel a je proti akýmkoľvek škrtom vo francúzskom sociálnom štáte. Strana Le Penovej a jej krajne pravicoví spojenci majú 138 hlasov. Chcú znížiť financovanie Európskej únie.
„Trojpolárna politika sťažuje riadenie krajiny,“ povedal Benjamin Morel, profesor verejného práva na parížskej univerzite Panthéon-Sorbonne. „Kým neprekonáme tento politický problém, budeme len aplikovať provizórne riešenia,“ dodal.
S prehlbovaním politickej krízy rastú náklady Francúzska na pôžičky, ktoré prekonali náklady Grécka a priblížili sa k úrovni Talianska. Agentúra Fitch Ratings by mala v piatok zverejniť revíziu úverového ratingu Francúzska.
Pre Macrona bude výber nového premiéra samostatnou výzvou. Bayrou je štvrtým premiérom, ktorý za posledný rok a pol prišiel o svoju funkciu. Socialistický poslanec Boris Vallaud v pondelok vyhlásil, že jeho strana je pripravená prevziať vedenie novej vlády.
„Teraz je na rade ľavica, aby vládla,“ povedal Vallaud. „Sme pripravení, nech príde a vyberie si nás,“ dodal s odkazom na Macrona.
Vymenovanie ľavicového premiéra však znamená, že Macron by riskoval, že nová vláda zruší jeho nedávne zvýšenie veku odchodu do dôchodku.
Medzi kandidátmi z Macronovho tábora sú podľa prezidentských poradcov minister obrany Sébastien Lecornu, minister spravodlivosti Gérald Darmanin a minister financií Éric Lombard. Akýkoľvek premiér z Macronových radov by však mal problém získať podporu opozičných strán, ktorá je kľúčová pre schválenie rozpočtu.
Bayrou zvolal pondelkové hlasovanie o dôvere v snahe prinútiť parlament, aby uznal zúfalý stav francúzskych financií. Francúzsky verejný dlh vzrástol z 2,2 bilióna eur pred zvolením Macrona na 3,3 bilióna eur v tomto roku. Francúzsky deficit dosiahol v minulom roku 5,8 % domáceho produktu.
Bayrou navrhol rozpočtové škrty vo výške 44 miliárd eur v snahe znížiť deficit Francúzska na 5,4 %. To zahŕňalo plány na zrušenie dvoch štátnych sviatkov. Tieto kroky vyvolali rozsiahle politické pobúrenie.
„Nie sme to my, kto zvrháva túto vládu, je to táto vláda, ktorá sa rozhodla padnúť z vlastnej vôle,“ povedal v pondelok predseda Národného zjednotenia Jordan Bardella.
Neschopnosť francúzskych politických kruhov čeliť fiškálnej realite je déja vu. Pred necelým rokom sa vtedajší premiér Michel Barnier krátko pred svojím odvolaním obrátil na Národné zhromaždenie s varovným posolstvom.
„Počúvajte ma, táto realita tu zostane a nezmeníte ju žiadnym magickým návrhom na vyslovenie nedôvery,“ povedal Barnier.
