Amerika sa stáva národom ekonomických pesimistov.
Nový prieskum Wall Street Journal-NORC zistil, že podiel ľudí, ktorí tvrdia, že majú dobrú šancu na zlepšenie svojej životnej úrovne, klesol na 25 %, čo je rekordne nízka hodnota v prieskumoch od roku 1987. Viac ako tri štvrtiny respondentov uviedli, že nemajú dôveru v to, že život nasledujúcej generácie bude lepší ako ich vlastný, zistil prieskum.
Takmer 70 % ľudí uviedlo, že verí, že americký sen – ak budete tvrdo pracovať, dosiahnete úspech – už neplatí alebo nikdy neplatil, čo je najvyššia úroveň za takmer 15 rokov prieskumov.
Republikáni v prieskume boli menej pesimistickí ako demokrati, čo odzrkadľuje dlhodobý trend, že strana, ktorá je pri moci v Bielom dome, má optimistickejší pohľad na ekonomiku. Index, ktorý kombinoval šesť otázok prieskumu, zistil, že 55 % republikánov, ako aj 90 % demokratov, malo negatívny pohľad na vyhliadky pre seba a svoje deti.
Nespokojnosť presahuje demografické hranice. Vo veľkej väčšine mali pesimistický pohľad na kombinované otázky ženy aj muži. Rovnako tak mladší aj starší dospelí, ľudia s vysokoškolským titulom aj bez neho a respondenti s príjmom domácnosti nad 100 000 dolárov, ako aj tí s nižším príjmom.
„Trochu ma to mrzí,“ povedal Neale Mahoney, profesor ekonómie na Stanfordovej univerzite, ktorý sa zaoberá štúdiom ekonomického sentimentu. „Myslím si, že jednou z našich super síl ako krajiny je náš neúnavný optimizmus… Je to palivo pre podnikanie a iné výnimočné úspechy.“
Prieskum odhalil o niečo optimistickejší pohľad na súčasnú ekonomiku. Približne 44 % respondentov hodnotilo ekonomiku ako vynikajúcu alebo dobrú, čo je nárast oproti 38 % pred rokom, hoci stále ide o menší podiel ako 56 %, ktorí teraz považujú ekonomiku za zlú alebo neuspokojivú.
A napriek tomu mnohí ľudia v prieskume, ako aj v rozhovoroch, uviedli, že pociťujú ekonomickú krehkosť, aj keď sú ich financie dnes dostatočné alebo zabezpečené. V generačnej kaskáde väčšina uviedla, že predchádzajúca generácia mala ľahšie podmienky na kúpu domu, založenie podniku alebo na to, aby bola na plný úväzok rodičom, zatiaľ čo väčšina tiež uviedla, že nemá dôveru v to, že si nasledujúca generácia bude môcť kúpiť dom alebo dostatočne sporiť na dôchodok.
Ekonómovia už niekoľko rokov premýšľajú nad rozporom medzi všeobecným pesimistickým hospodárskym výhľadom krajiny a tradičnými ukazovateľmi, ktoré naznačujú, že ekonomika je robustná. Tento problém trápil bývalého prezidenta Joea Bidena a prispel k prehre jeho strany vo voľbách v roku 2024.
Teraz sa Trump potýka s podobným rozporom po tom, čo ho do úradu vyniesli Američania, ktorí si mysleli, že jeho hospodárska politika zlepší ich finančnú situáciu.
Trump vyhlásil, že „máme najhorúcejšiu ekonomiku na Zemi“ a inflácia a nezamestnanosť nie sú z historického hľadiska vysoké. Len 17 % respondentov v prieskume však uviedlo, že americká ekonomika je nad ostatnými ekonomikami sveta. Takmer 40 % respondentov uviedlo, že iné krajiny majú lepšiu ekonomiku, čo je nárast o 15 percentuálnych bodov oproti roku 2021. Amerika v istom zmysle stratila pocit výnimočnosti.
Keď Mahoney, ekonóm zo Stanfordu, a jeho kolegovia Ryan Cummings a Benjamin Harris porovnali ekonomické ukazovatele s ekonomickým sentimentom, zistili, že od roku 2005 až do pandémie sa oba vyvíjali vo veľkej miere súbežne. Potom sa však ich vývoj rozchádzal a sentiment sa stal negatívnejším, ako predpovedali tradičné ekonomické ukazovatele.
„Rozdiel je ohromujúci,“ povedal Mahoney o rozdiele medzi sentimentom a solídnymi ekonomickými ukazovateľmi. Jedným z faktorov, ktorý v poslednej dobe prispieva k tomuto rozdielu, je podľa neho boom na akciovom trhu, „ktorý sa v minulosti prejavoval silnejším sentimentom. Ale v tomto prípade tomu tak nie je.“
Mahoney a jeho kolega sa domnievajú, že dnešná nezhoda má iné príčiny ako pred pár rokmi, keď ekonomické nálady ovplyvňoval hnev spôsobený infláciou a vysokými spotrebiteľskými cenami. Dnes, podľa nich, nízke spotrebiteľské nálady odzrkadľujú obavy o budúcnosť.
Prieskum Journal-NORC potvrdzuje oboje: Američania sa naďalej obávajú cien a majú obavy o budúcnosť.
Zistilo sa, že obavy z inflácie pretrvávajú: Podiel respondentov, ktorí uviedli, že rastúce ceny im spôsobujú veľké finančné ťažkosti, bol 28 % zo všetkých respondentov, čo je rovnaký výsledok ako v prieskume Journal-NORC z marca 2023, keď bola inflácia na úrovni 5 %, čo je viac ako dnešných 2,7 %. Podiel respondentov, ktorí uviedli, že inflácia im spôsobuje menšie ťažkosti, bol 32 %, čo je tiež nezmenený výsledok.
Menej ako štvrtina respondentov uviedla, že sú veľmi presvedčení, že si môžu kúpiť dom, ak budú chcieť. Približne 56 % uviedlo, že majú malú alebo žiadnu dôveru, že to dokážu.
Karlyn Bowmanová, vedúca pracovníčka pravicového American Enterprise Institute, povedala, že negatívna nálada verejnosti pravdepodobne odzrkadľuje to, že Američania sú už roky sužovaní rôznymi ekonomickými silami, medzi nimi aj finančnou krízou v rokoch 2008–2009 a pandémiou Covid. Teraz čelia inflácii, obavám na trhu práce a clám – „trojitej rane“, povedala.
Prieskum Wall Street Journal-NORC uskutočnila organizácia NORC na Chicagskej univerzite v dňoch 10. – 23. júla a zúčastnilo sa ho 1 527 dospelých. Respondenti vyplnili dotazník online, s výnimkou 42 respondentov, ktorí boli oslovení telefonicky. Chybovosť je plus mínus 3,4 percentuálneho bodu.
