Prezident Trump potešil ukrajinských a európskych lídrov sľubom, že USA sa budú podieľať na poskytovaní bezpečnostných záruk Ukrajine, ak niekedy dôjde k mierovému urovnaniu s Ruskom.
Mark Rutte, generálny tajomník NATO, sa v pondelok na samite v Bielom dome vyjadril, že je „nadšený“ verejným záväzkom Trumpa poskytnúť nejakú formu bezpečnostnej záruky, o ktorú Európania tak veľmi usilovali. Nazval to „prerazením“.
Presný obsah týchto záruk však zostáva nejasný. Úradníci sľúbili väčšiu jasnosť v nasledujúcich týždňoch, keď sa plánovači ministerstva obrany vyrovnajú s nemalými komplikáciami pri premene širokého sľubu na realistické možnosti.
Trump povedal, že európske krajiny budú „prvou líniou obrany“ pri poskytovaní bezpečnostných záruk Ukrajine, ale Washington im „pomôže, budeme sa angažovať“. Neskôr dodal: „Európske národy ponesú veľkú časť bremena. Pomôžeme im a zabezpečíme, aby boli v bezpečí.“
Nevysvetlil však, ako.
V utorok trochu objasnil svoje myšlienky, keď povedal, že Spojené štáty by mohli poslať leteckú podporu, ale nie bojové jednotky. „Máte moje uistenie“, že nebudú poslané na Ukrajinu, povedal Trump v rozhovore pre „Fox and Friends“.
Talianska premiérka Giorgia Meloniová a predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová hovorili o záruke „podobnej článku 5“ mimo samotného NATO, hoci vychádzajú zo záväzku v charte aliancie, že útok na jedného člena sa považuje za útok na všetkých.
Je však ťažké si predstaviť, že samotné NATO by nebolo rýchlo zapojené, ak by ktorýkoľvek členský štát aliancie s vojakmi umiestnenými na Ukrajine vstúpil do ozbrojeného konfliktu s Ruskom.
Nie je ani isté, že Rusko zmení svoj postoj a súhlasí s tým, aby vojakmi z krajín NATO boli umiestnení na Ukrajine v rámci de facto záruky podporovanej NATO. Mnohí analytici, ako napríklad John Mearsheimer z Chicagskej univerzity, veria, že snaha Ruska kontrolovať Ukrajinu je založená na jeho deklarovanom želaní zastaviť rozširovanie NATO o krajiny, ktoré Moskva považuje za súčasť svojej sféry vplyvu, najmä tie, ktoré boli súčasťou Sovietskeho zväzu.
Z tohto pohľadu Moskva napadla Ukrajinu, aby zabránila NATO a zaistila, že sa táto krajina nestane členom. Predstava, že Rusko by súhlasilo s umiestnením vojakov krajín NATO na Ukrajine po tom, čo viedlo dlhú vojnu, aby im v tom zabránilo, je teda v najlepšom prípade komplikovaná.
„Naším cieľom je zabezpečiť, aby sme bezpečnostné záruky budovali spoločne s USA,“ povedal v pondelok večer fínsky prezident Alexander Stubb. „Myslím si, že ruský pohľad na bezpečnostné záruky sa dosť líši od nášho pohľadu.“
Ruskí predstavitelia túto myšlienku odmietli ešte pred pondelkovým stretnutím. Hovorkyňa ministerstva zahraničných vecí Maria Zakharova uviedla, že Rusko „kategoricky odmieta akýkoľvek scenár, ktorý počíta s prítomnosťou vojenského kontingentu za účasti krajín NATO na Ukrajine“.
Niektorí európski predstavitelia a analytici vnímajú nový záväzok Donalda Trumpa týkajúci sa bezpečnostných záruk ako spôsob, ako presvedčiť ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, aby súhlasil s ruskými požiadavkami vzdať sa zvyšku východnej časti Doneckej oblasti, ktorá nie je okupovaná ruskými silami, s cieľom zastaviť vojnu, v ktorej Rusko pomaly víťazí. Tento argument naznačuje, že dôležitá je suverénna Ukrajina s istou budúcnosťou, aj keby Rusko si ponechalo 20 % alebo viac ukrajinského územia, ktoré okupuje od roku 2014.
Územie, ktoré Kremľ chce v Donecku, je podstatne väčšie ako celková rozloha územia, ktoré Rusko dokázalo obsadiť od novembra 2022, a to za veľkú cenu v podobe ľudských životov. Bol by to teda veľký dar pre Moskvu a veľká obeť pre Zelenského, ktorý túto myšlienku odmieta.
Biely dom sa namiesto toho zameral na bezpečnostné záruky. Zelensky v nedeľu varoval pred nedostatkom podrobností a zdôraznil, že návrh je ešte potrebné dopracovať. „Potrebujeme, aby bezpečnosť fungovala v praxi,“ povedal.
Bola vykonaná určitá práca na tom, ako by mohla vyzerať bezpečnostná záruka v rámci „koalície ochotných“ pod vedením britského premiéra Keira Starmera a francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona. Koordináciou z americkej strany bol poverený minister zahraničných vecí Marco Rubio. Francúzsko, Veľká Británia a malé Estónsko sú však jedinými krajinami, ktoré naznačili, že by mohli nasadiť vojakov v povojnovej Ukrajine.
Nemecko váha a veľké štáty na fronte, ako je Poľsko, sa odmietli zúčastniť. Poliaci, ktorí nedôverujú Rusku, uviedli, že chcú udržať svoje vojská doma na vlastnú obranu, kde sú skutočne chránené článkom 5 NATO, a nie vystavené incidentom alebo nehodám, ktoré by Rusko mohlo využiť na oslabenie alebo rozdelenie mierových síl.
Pravdepodobným riešením by mohlo byť nasadenie približne 15 000 až 20 000 európskych vojakov na Ukrajine, uviedol Camille Grand, bývalý generálny tajomník NATO, ktorý študoval možnosti takýchto bezpečnostných záruk. Vojská by boli vzdialené od frontových línií a podporovali by ukrajinskú armádu, ktorá je už teraz najväčšou a najskúsenejšou v Európe s približne 900 000 vojakmi.
Európania by predstavovali „upokojujúcu silu“. Iné krajiny alebo dokonca Organizácia Spojených národov by mohli poskytnúť samostatných, neozbrojených pozorovateľov na fronte, ktorým by pomáhali satelitné a dronové sledovacie systémy.
Spojené štáty by boli požiadané, aby poskytli operačné spravodajské informácie, vrátane satelitného pokrytia a informácií o ruských zámeroch alebo pohyboch vojakov, a možno aj vycvičili ukrajinské sily, ale bez vojakov na mieste. Ale „ak sa situácia zhorší“, povedal Grand, teraz analytik Európskej rady pre zahraničné vzťahy, „bolo by dobré mať verejný záväzok, že Američania nebudú sedieť so založenými rukami“.
V ideálnom prípade by to zahŕňalo sľub použiť vzdušnú silu a námorné prostriedky USA. „Nikto nemá také prostriedky, aké máme my,“ povedal v utorok Trump.
Európania tiež chcú zachovať prítomnosť amerických vojakov na východnom krídle NATO, najmä ak budú európske jednotky nasadené na Ukrajine, čo by mohlo oslabiť odstrašujúcu silu NATO. Pripravené sily Európy sú relatívne malé, takže nasadenie niektorých z nich na Ukrajine by oslabilo obrannú pozíciu NATO.
V ideálnom prípade, povedal Grand, by Rutte a nový najvyšší veliteľ NATO a americký najvyšší veliteľ v Európe, generál Alexus G. Grynkewich, mali byť poverení pomocou pri plánovaní. NATO má skúsenosti s koordináciou síl a prostriedkov rôznych krajín, povedal Grand, ako to urobilo v predchádzajúcich konfliktoch mimo NATO, napríklad v Líbyi.
„A o ničom z toho nie je potrebné rokovať s Putinom,“ povedal Grand. Rusko by mohlo byť informované, ale nemalo by právo veta, povedal. Dodal, že neochota alebo ochota Moskvy prijať takéto záruky „bude testom jej dobrej vôle“.
Grand však povedal: „Čo ma trápi, je to, kto v Európe je ochotný niečo urobiť.“
Starmer dal nejasné sľuby, ale britská armáda je malá a záväzok voči Ukrajine je riskantný, nákladný a nemá stanovený koniec. To by za normálnych okolností znamenalo striedanie síl, kde jedna skupina je v teréne, jedna sa pripravuje na odchod a jedna sa vracia. A vyžadovalo by to materiálovú podporu, od zbraní po kasárne, vrátane obrnených vozidiel, protivzdušnej obrany, leteckej a námornej sily v pohotovosti.
Pán Macron po stretnutí zdržal svoje nadšenie. Bezpečnostné záruky prichádzajú s mierovou dohodou a Putin chce pokračovať vo vojne, povedal. Keďže mnoho detailov nie je vyriešených, bolo jasné, že dohoda o ukončení vojny nie je na dosah. „Či si myslím, že Putin chce mier? Myslím, že odpoveď je nie,“ povedal. „Je to ešte zďaleka neskončené.“
