Včera 21. júna 2025 Spojené štáty pod vedením prezidenta Donalda Trumpa zahájili letecké útoky proti trom kľúčovým iránskym jadrovým zariadeniam: Fordow, Natanz a Isfahan. Táto operácia bola najpriamejšou vojenskou intervenciou USA v Iráne za posledné desaťročia a znamenala výrazné vyhrotenie pretrvávajúceho konfliktu medzi Iránom a Izraelom.
Hlavnými cieľmi boli iránske zariadenia na obohacovanie uránu vo Fordowe (silne opevnené zariadenie vybudované v horách), Natanz (najväčšia obohacovacia továreň) a zariadenie v blízkosti Isfahanu, o ktorom sa predpokladá, že obsahuje vysoko obohatený urán. Útoky boli vykonané pomocou stealth bombardérov B-2 Spirit, ktoré sú schopné používať veľké „bunker-buster“ munície určené na preniknutie do opevnených podzemných štruktúr.
Prezident Trump vyhlásil, že na Fordow bola zhodená „plná nálož bômb“, čím zdôraznil intenzitu operácie. Všetky americké lietadlá údajne po misii bezpečne opustili iránsky vzdušný priestor.
Bezprostredným pozadím bolo dramatické vyhrotenie napätia medzi Izraelom a Iránom. 13. júna 2025 Izrael uskutočnil prekvapivý útok na viaceré iránske jadrové a vojenské zariadenia, pričom tvrdil, že je naliehavo potrebné zabrániť Iránu v získaní jadrových zbraní. Irán reagoval salvou rakiet a dronov namierených na Izrael, čo viedlo k viac ako týždňovým vzájomným útokom.
USA sa zapojili do diplomatických snáh na poslednú chvíľu, pričom prezident Trump predtým naznačil, že Iránu poskytne dva týždne na rokovania, než pristúpi k vojenskej akcii. Tieto rokovania však zlyhali a časový harmonogram vojenskej intervencie sa urýchlil. Útoky USA boli koordinované s Izraelom a izraelskí predstavitelia potvrdili, že boli vopred informovaní.
Táto operácia znamenala výraznú zmenu pre prezidenta Trumpa, ktorý vo svojej kampani sľuboval, že sa bude vyhýbať novým konfliktom na Blízkom východe. Na toto rozhodnutie mal vplyv rastúci tlak zo strany Izraela a republikánskych spojencov, ktorí argumentovali v prospech rozhodujúceho úderu proti jadrovým ambíciám Iránu. Použitie bombardérov B-2 bolo významným prejavom sily, ktorý demonštroval schopnosť amerických ozbrojených síl zasiahnuť silne opevnené ciele hlboko vo vnútrozemí nepriateľského územia.
Útok môže prerásť do širšieho regionálneho konfliktu, pričom iránski predstavitelia varujú, že akýkoľvek útok USA by mohol vyvolať odvetné opatrenia proti americkým vojenským zariadeniam na Blízkom východe.
Útoky opäť roznietili debatu o právomoci prezidenta iniciovať vojenskú akciu bez výslovného súhlasu Kongresu. Odborníci na medzinárodné právo spochybnili zákonnosť útoku, keďže Charta Organizácie Spojených národov všeobecne zakazuje použitie sily okrem prípadov sebaobrany alebo so súhlasom Bezpečnostnej rady. USA môžu argumentovať kolektívnou sebaobranou Izraela, ale odôvodnenie zostáva sporné.
Existujú všeobecné obavy, že Irán môže podniknúť odvetné opatrenia proti americkým silám alebo spojencov v regióne, čo by mohlo viesť k eskalácii konfliktu do väčšej vojny. Operácia by mohla mať vplyv aj na globálne energetické trhy, keďže Irán je významným producentom ropy a akýkoľvek konflikt v regióne zvyčajne vedie k zvýšeniu cien ropy.
