Kuba, ktorá bola kedysi považovaná za cukrovú veľmoc, v súčasnosti čelí historickému nedostatku tejto komodity. Zlé riadenie investícií zo strany štátu a zastarané stroje prispeli k poklesu produkcie, ktorá sa z roka na rok zhoršuje a nespĺňa normy. Výsledkom je nedostatok základných surovín pre obyvateľstvo a vplyv na kubánsku národnú komoditu, rum. Výroba tohto tradičného nápoja je čoraz ťažšia kvôli nedostatku cukru a prísnym pravidlám, podľa ktorých sa kubánsky rum môže vyrábať len z miestnych produktov.
Podľa agentúry Reuters Kuba čelí výraznému poklesu produkcie cukru, pričom tohtoročná úroda by mala dosiahnuť približne 165 000 ton surového cukru. To je podstatne menej, ako odhaduje štátna spoločnosť AzCuba, ktorá pestuje a zbiera cukrovú trstinu. Tá očakávala, že tento rok vyprodukuje 265 000 ton cukru. Výroba tejto komodity už niekoľko rokov klesá. Pre porovnanie, v rokoch 2022 až 2023, keď bola úroda vyššia ako v súčasnosti (350 000 ton), bola už na najnižšej úrovni za viac ako 120 rokov. Ešte výraznejší rozdiel možno vidieť pri porovnaní s rokom 2019, keď poľnohospodári vypestovali a spracovali 1,3 milióna ton cukru. Ako informoval portál CiberCuba, zlú situáciu priznal aj tajomník Komunistickej strany Kuby Osbel Lorenzo Rodríguez.
Pri pohľade na jednotlivé regióny sa „najlepšie“ darilo poľnohospodárom v provincii Sancti Spíritus, ktorí dosiahli normu 19 000 ton. Podľa CiberCuba však situácia nie je taká ružová – miestne médiá nezverejnili skutočné údaje a neuviedli, že časť produkcie pochádza z iných častí Kuby a z Uruguaja. Medzitým produkcia v iných provinciách dosiahla len niekoľko desiatok percent stanovených noriem. V prípade provincie Villa Clara to bolo menej ako 40 percent, Cienfuegos dosiahol dve tretiny normy, oblasť v blízkosti druhého najväčšieho mesta Santiago de Cuba vyprodukovala 13 percent a východný región Las Tunas dosiahol len 11 percent plánovaného objemu.
Karibský cukrovarnícky priemysel, ktorý kedysi dominoval na trhu, je v súčasnom stave kvôli zlej situácii v krajine spojenej s nedostatkom investícií, zdrojov a paliva. To viedlo k neschopnosti opraviť zastarané stroje, pričom problémy sa ešte znásobili zlou elektrickou infraštruktúrou a častými výpadkami elektrickej energie. Treba spomenúť aj pandémiu koronavírusu a nedávne sankcie USA. V dôsledku týchto problémov bola na začiatku tohto roka v prevádzke menej ako polovica zo všetkých 14 cukrovarov. Už niekoľko rokov má zlé hospodárenie krajiny a stav celého poľnohospodárskeho sektora výrazný vplyv na každodenný život bežných Kubáncov. Nemajú prístup k takému množstvu potravín, aké potrebujú. Pred dvoma rokmi kubánska vláda priznala, že sa jej nepodarilo splniť sľub z roku 2019, podľa ktorého mala zabezpečiť päť kilogramov bielkovín na mesiac na osobu, a súčasná situácia sa ešte zhoršila. Podľa CiberCuba rybolov v súčasnosti dokáže pokryť len približne polovicu potrieb a prídel chleba je len 60 gramov.
Cukor je vzhľadom na postavenie krajiny dôležitou zložkou fungujúceho kubánskeho hospodárstva, a preto sa Kuba snaží zmierniť dopad aspoň dovozom z iných krajín. To síce môže pokryť spotrebu domácností a iné oblasti výroby, ale nie je to veľmi pozitívne pre liehovarnícky priemysel. Týka sa to najmä kubánskeho rumu, ktorý podľa tradície musí obsahovať len miestne prísady. Keďže cukor a rum idú ruka v ruke, problémy sa týkajú aj tohto hnedého destilátu. Podľa Národného štatistického a informačného inštitútu klesla výroba 96-percentného etanolu na báze cukru v roku 2024 až o 70 % na 174 000 hektolitrov. Pre porovnanie, v roku 2019 to bolo až 573 tisíc hektolitrov. Zdá sa, že výrobcov kvalitného rumu čakajú ešte ťažké časy. Pri výrobe sa zásoby cukru plánujú na dlhé obdobie dopredu, pretože alkohol musí určitý čas dozrievať a súčasné historické minimum sa na množstve rumu na pultoch obchodov prejaví až s odstupom času.
