Americký Federálny rezervný systém ponechá v stredu úrokové sadzby nezmenené. Zatiaľ nemá dostatok informácií o tom, ako colné vojny ovplyvnia budúci vývoj domácej ekonomiky alebo cenovej hladiny, preto zaujme opatrný prístup. Trhový konsenzus v súčasnosti so zmenou nastavenia úrokových sadzieb nepočítajú. Trh v súčasnosti oceňuje zhruba 30 % pravdepodobnosť, že centrálna banka k takémuto kroku pristúpi na svojom júnovom zasadaní. Miera neistoty spojená s budúcim vývojom americkej ekonomiky je značná. Rétorika Fedu tak bude skôr opatrná.
V dôsledku snahy o predzásobenie výrobkami pred zavedením ciel sa deficit zahraničného obchodu USA výrazne zvýšil. V prvých troch mesiacoch tohto roka dosiahol historicky najhlbší deficit vo výške 465 mld. Polovicu tohto efektu však zvrátil rast zásob, čím sa zmiernil negatívny vplyv na HDP. Ten v prvom štvrťroku tohto roka medzištvrťročne klesol o 0,3 % po 2,4 % v poslednom štvrťroku minulého roka. V nasledujúcich dvoch štvrťrokoch však efekt predzásobenia vyprchá a vývoj dovozu naopak prispeje k zrýchleniu rastu domácej ekonomiky.
Colná politika sa prejaví aj v inflácii. Analytici odhadujú, že jadrová inflácia do konca roka prekročí 3 %. Jej celkový rozsah a načasovanie sú však stále spojené so značnou mierou neistoty. Dôležité je, že v roku 2026 je očakávané opätovné spomalenie inflácie. S týmto názorom sa pravdepodobne stotožní aj americký Federálny rezervný systém.
Zníženie úrokových sadzieb bude podmienené zmiernením napätia na trhu práce, miernym rastom miezd a ubezpečením predstaviteľov Fedu, že prípadné zvýšenie cien súvisiace s clami je skutočne jednorazové. V súčasnosti nie sú jasné tieto faktory ani konečná úroveň ciel, takže Fed pravdepodobne zatiaľ zaujme vyčkávací postoj.
