Prezident Trump v stredu na slávnostnej ceremónii v Bielom dome predstavil svoje doteraz najrozsiahlejšie clá a vyhlásil, že zavedie 10-percentné clo na všetkých obchodných partnerov okrem Kanady a Mexika, ako aj dvojciferné clá na desiatky ďalších krajín, ktoré podľa predstaviteľov administratívy zaobchádzali so Spojenými štátmi nespravodlivo.
Tento krok bol výraznou eskaláciou Trumpovho obchodného boja a pravdepodobne sa rozšíri do celého svetového hospodárstva, pričom zvýši ceny pre amerických spotrebiteľov a výrobcov a zároveň podnieti odvetné opatrenia zo strany iných krajín. Hoci Trump už niekoľko týždňov hovoril, že zavedie „recipročné clá“, jeho oznámenie išlo oveľa ďalej, než mnohí ekonómovia a analytici očakávali.
Prezident uviedol, že podpíše dekrét, v ktorom uplatní univerzálne základné clo vo výške 10 % na krajiny celého sveta a navyše odvody v rozsahu od 1 % do 40 % na desiatky obchodných partnerov.
Patrí medzi nich Európska únia, Čína, Veľká Británia a India, ktoré by tiež čelili vyšším recipročným clám na základe obchodných praktík, ktoré pán Trump považuje za neférové. Základné 10-percentné clá začnú platiť v sobotu a recipročné sadzby budú platiť budúcu stredu, uviedli predstavitelia Bieleho domu. Tieto kroky rozbijú globálny obchodný systém, ktorý Spojené štáty pomáhali budovať od druhej svetovej vojny, keďže vyššie clá, ktoré si vymyslel Trump, nahradia sadzby, ktoré Spojené štáty vyjednali na pôde Svetovej obchodnej organizácie. Predstavitelia Bieleho domu uviedli, že škodlivé obchodné praktiky iných krajín viedli k veľkým a pretrvávajúcim obchodným deficitom Spojených štátov a vytvorili stav národnej núdze.
Podľa Trumpovho plánu pridajú Spojené štáty k 20-percentnému clu, ktoré v uplynulých mesiacoch uvalil na Peking, nové 34-percentné clo na čínsky tovar.
Niektoré z najprísnejších sadzieb Trumpa sa vzťahujú na spojencov USA vrátane 20 % na dovoz z Európskej únie a 24 % na tovar z Japonska.
Eswar Prasad, profesor obchodnej politiky na Cornellovej univerzite, povedal: „Éra čoraz voľnejšieho a rozsiahlejšieho medzinárodného obchodu, postaveného na systéme založenom na pravidlách, ktorý USA významne formovali, sa náhle skončila.“
„Namiesto toho, aby upravil pravidlá, ktoré mnohí obchodní partneri USA, ako priznáva, využívali vo svoj prospech, sa Trump rozhodol vyhodiť do vzduchu systém, ktorým sa riadi medzinárodný obchod,“ dodal.
Kanada a Mexiko nebudú novými opatreniami zasiahnuté, hoci budú naďalej podliehať 25-percentnému clu, ktoré Trump minulý mesiac zaviedol na mnohé ich výrobky popri samostatných amerických clách na oceľ, hliník a autá. Clá na autá nadobudnú účinnosť vo štvrtok.
Nové clá sa nebudú vzťahovať ani na výrobky, ktoré už Trump zasiahol samostatnými clami, vrátane ocele, hliníka a vozidiel a ich častí. Vyňaté budú aj energie a „určité nerastné suroviny, ktoré nie sú dostupné v Spojených štátoch“.
Trump obhajoval svoje opatrenie tým, že globálny obchodný systém, ktorý fungoval celé desaťročia, poškodzuje Spojené štáty a je potrebné ho zmeniť.
„Spojené štáty po desaťročia znižovali naše obchodné bariéry voči iným krajinám, zatiaľ čo tieto krajiny ukladali na naše výrobky obrovské clá a vytvárali nehorázne nemonetárne prekážky, aby zdecimovali náš priemysel,“ povedal pán Trump. „Tieto dni sú preč,“ dodal.
Robert E. Lighthizer, obchodný zástupca USA v prvom funkčnom období Trumpa, uviedol, že Spojené štáty majú obrovskú obchodnú nerovnováhu, ktorá „nevznikla v dôsledku skutočnej ekonomiky, ale priemyselnej politiky zahraničných krajín“. „Biliónový obchodný deficit je obrovský problém a prezident s ním musí niečo urobiť,“ povedal. „Potrebujete obdobie nesmiernych zmien.“
Predstavitelia Bieleho domu uviedli, že administratíva nemá v úmysle vyjednávať s inými krajinami o znížení colných sadzieb, ale že recipročné clá by sa mohli znížiť, ak by sa znížil obchodný deficit USA a krajiny by prestali s nekalými praktikami. Biely dom tiež pohrozil ďalšími clami krajinám, ktoré budú voči Spojeným štátom uplatňovať odvetné opatrenia.
Trump označil svoj prístup za „láskavý“ a uviedol, že ostatným krajinám účtuje len polovicu recipročnej sadzby, ktorú jeho administratíva vypočítala na základe ich obchodných praktík. Povedal, že clá sú potrebné na podporu domácej výroby a na premenu Spojených štátov na „priemyselnú veľmoc“.
„Začneme byť inteligentní a začneme byť opäť veľmi bohatí,“ povedal Trump.
Wall Street sa po oznámení ciel Trumpom zachvela, pričom prvé reakcie trhu naznačovali ďalší pokles akciového trhu a oslabenie dolára. Futures na index S&P 500, ktoré umožňujú investorom obchodovať s indexom mimo bežných obchodných hodín, sa prepadli o takmer 2 %. Pod tlak sa dostali aj globálne akciové benchmarky. Futures na japonský index Nikkei 225 klesli pred otvorením ázijských trhov o 2 %.
Justin Begley, ekonóm agentúry Moody’s Analytics, označil nové clá za „mimoriadne vysoké a určite väčšie, ako sme predpokladali“. Poukazujúc na volatilitu na finančných trhoch povedal: „Mám pocit, že práve teraz dochádza k úniku do bezpečia z dôvodu očakávaného slabšieho rastu a vyššej inflácie.“
Znepokojenie vyjadrili aj obchodní analytici. Scott Lincicome a Colin Grabow, odborníci na obchod z inštitútu Cato, ktorý podporuje voľný trh, tvrdili, že odôvodnenia administratívy pre clá sú chabé a protichodné.
„Dnešným oznámením sa americké clá priblížia k úrovni, aká tu nebola od prijatia Smoot-Hawleyho colného zákona v roku 1930, ktorý vyvolal globálnu obchodnú vojnu a prehĺbil Veľkú hospodársku krízu,“ uviedli vo vyhlásení.
