Po takmer dvoch mesiacoch pôsobenia Donalda Trumpa v Bielom dome sa nezdá, že by sa dalo povedať niečo iné ako to, že „Trump robí Ameriku malou“. Namiesto veľkej a skvelej, tak ako to znelo z jeho patetických predvolebných sľubov, ktoré dali do pohybu mohutné hnutie MAGA.
Svetoví investori sa od Ameriky odvracajú nevídaným spôsobom. Presúvajú svoje peniaze do iných častí sveta. Odvracajú sa od toho, čo robilo Ameriku v posledných rokoch veľkou, aj keď ju Trump cupoval a sľuboval oveľa, oveľa viac. Odvracajú sa od akcií technologických gigantov a od samotného dolára.
Spojené štáty sa pod Trumpovým vedením odvracajú od samotnej globalizácie a s ňou spojeného relatívne voľného obchodu, akoby sa chceli vzdať nielen západnej vojenskej aliancie, ale aj svetových trhov. Tvrdenie, že Trumpova liečba bude prospešná až po určitom čase, po počiatočnom ťažkom období začatej liečby, šokovej terapie, celkom neobstojí. Pri akciách nejde ani tak o súčasné zisky, ako o tie budúce. Vyjadrujú stávku investorov na budúcnosť. Budúcnosť po vyliečení. Tá teda nemusí byť pre Ameriku svetlá.
Peniaze medzinárodných investorov odchádzajú z Ameriky napríklad do Nemecka. Od konca minulého roka prekonali akcie hlavného nemeckého akciového indexu DAX výkonnosť siedmich veľkých amerických technologických spoločností v súčte o 56 %. (pozri graf nižšie).
Fiasko doterajších Trumpových krokov potvrdzuje aj pravidelný mesačný prieskum Bank of America, jednej z najväčších amerických bánk, ktorá sa dotazovala správcov najvýznamnejších investičných fondov na svete. Investiční profesionáli v súčasnosti v súhrne hlásia najväčší odlev investícií z amerických akcií za zhruba štvrťstoročie.Takzvané „inteligentné peniaze“, t. j. kapitál spravovaný práve investičnými profesionálmi, masívne smerujú z amerických akcií do Európy a na takzvané rozvíjajúce sa trhy, často ázijské. Ak teda Trump zatiaľ niekoho zveľaďuje, je to Európa a Ázia. Je to to, čo chcel?
Možnou obranou Trumpa môže byť, že len urýchľuje hlbšie zmeny, ktoré by sa aj tak udiali. Možno ich označiť za geopolitickú fragmentáciu alebo za rozpad sveta, ktorý bol kedysi zjednotený pod vlajkou globalizácie.
Zdá sa, že éru hyperglobalizácie nahradila éra rastúceho národného kapitalizmu. Takto kedysi Vladimír Iljič Lenin označil svetový poriadok, v ktorom národné vlády svojimi zásahmi podporujú, ba dokonca nútia k využívaniu domácich zdrojov. To so sebou prináša obmedzenia cezhraničných kapitálových tokov. Napríklad Čína, hlavný víťaz éry hyperglobalizácie, z toho masívne profitovala. Ale rovnako aj veľké americké korporácie, ktorých akcie teraz tak veľmi plačú.
