Ceny ropy klesajú v reakcii na mierové rokovania na Ukrajine.
Ceny ropy reagujú poklesom na rokovania o miery na Ukrajine. Ďalší vývoj cien ovplyvní vývoj situácie na Blízkom východe.

Ceny ropy po počiatočnom raste klesajú. Dôvodom sú rokovania amerického prezidenta Donalda Trumpa s ruským prezidentom Vladimirom Putinom o ukončení tri roky trvajúcej vojny na Ukrajine, ktoré by mohli zmierniť sankcie uvalené na ruský vývoz energií. Spočiatku ceny ropy rástli pre obavy, že nestabilita na Blízkom východe by mohla znížiť dodávky ropy, a pre nádej, že plánované stimulačné opatrenia v Číne a Nemecku by mohli zvýšiť dopyt po rope v oboch krajinách, ktoré patria medzi jej najväčších spotrebiteľov.
Cena severomorskej ropy Brent sa dnes znížila o 0,72 %. Americká ľahká ropa WTI dnes strácala 0,92 %. Analytici však upozorňujú, že aj keď sa USA a Rusko dohodnú na prímerí na Ukrajine, potrvá ešte dlho, kým sa výrazne zvýši vývoz ruskej energie. Podľa amerického vládneho Úradu pre energetické informácie (EIA) Rusko vlani vyťažilo 9,2 mil. barelov ropy denne. V roku 2022 bola produkcia 9,8 mil. barelov denne a v roku 2016 dosiahla rekordných 10,6 mil. barelov denne.
Na Blízkom východe Trump prisľúbil, že USA budú pokračovať v útoku na jemenských Hútiov, ak títo povstalci neukončia svoje útoky na lode v Červenom mori. Trump tiež uviedol, že za všetky útoky húsíov bude brať na zodpovednosť Irán, ktorý jemenskú skupinu podporuje. Ak USA podniknú kroky proti Iránu alebo Hútiom voči iným arabským producentom, mohlo by to znížiť globálne dodávky ropy. Irán je členom Organizácie krajín vyvážajúcich ropu (OPEC) a podľa EIA vlani vyťažil približne 3,3 milióna barelov ropy denne.
V Nemecku, najväčšej európskej ekonomike, parlament schválil plány na masívne zvýšenie výdavkov. Ukončil tak desaťročia trvajúci fiškálny konzervativizmus a priniesol nádej na oživenie hospodárskeho rastu.
V Číne sa v januári a februári zrýchlil rast maloobchodných tržieb. Je to vítaný signál pre tvorcov politiky, ktorí sa snažia podporiť domácu spotrebu, aj keď nezamestnanosť vzrástla a produkcia tovární klesla, čo podčiarkuje napätie v ekonomike, ktorá čelí novým americkým clám. Čína je po USA druhou najväčšou ekonomikou sveta.