Obchodná vojna medzi USA a EÚ sa bude pravdepodobne ďalej stupňovať. Podľa analytikov však zavedenie ciel nepomôže ani jednej strane, keďže hrozí zvýšenie inflácie a spomalenie hospodárskeho rastu. Podľa nich clá predstavujú najväčšie riziko pre malé otvorené ekonomiky vrátane Slovenskej republiky.
V Spojených štátoch sa dnes začalo uplatňovať 25-percentné clo na všetok dovoz ocele a hliníka. Rozhodol o tom americký prezident Donald Trump, ktorý vylúčil výnimky. V reakcii na americké clá na dovoz ocele a hliníka zavedie EÚ od budúceho mesiaca protiopatrenia na americký tovar – napríklad motocykle, bourbon a lode – v hodnote 26 miliárd eur. Informovala o tom agentúra Reuters a neskôr to vo svojom oznámení potvrdila Európska komisia (EK).
Z pohľadu malej otvorenej ekonomiky sú clá samozrejme veľmi negatívne, povedal Miroslav Novák, analytik spoločnosti Akcenta. Podľa neho sú americké clá na dovoz ocele a hliníka pravdepodobne len začiatkom. „Ak by sa zaviedli clá vo výške 20 % a viac, vývoz do USA by takmer určite klesol, pretože vývozcovia by neboli schopní kompenzovať takú vysokú colnú sadzbu znížením vlastných marží a boli by v USA menej konkurencieschopní,“ povedal Novák. Podľa analytika Raiffeisenbank Martina Krona by clá na dovoz automobilov boli zlou správou pre domácu ekonomiku.
Clá na dovoz amerického tovaru do EÚ by podľa Krona mohli spôsobiť, že Američania by svoju výrobu nasmerovali inde. „Európska únia sa rozhodla zakročiť proti krokom USA podobne ako počas prvého funkčného obdobia Donalda Trumpa. Využíva špecificky cielené clá, aby vyvinula tlak na americkú administratívu a odradila ju od ďalších krokov v obchodnej vojne,“ hovorí hlavný ekonóm spoločnosti Deloitte David Marek.
Podľa hlavného ekonóma spoločnosti Cyrrus Víta Hradila sa očakáva, že odvetné opatrenia EÚ spôsobia skôr politické ako hospodárske škody. „Zameriava sa na ikonické americké výrobky a pravdepodobne bude zahŕňať tovary z regiónov, kde sa koncentrujú republikánski voliči,“ povedal.
Podľa hlavného ekonóma banky Creditas Petra Dufeka: „Nepriamym dôsledkom ciel však môže byť, že zahraniční výrobcovia sa budú snažiť presúvať viac svojej produkcie do Európy, čo by malo negatívny vplyv na výrobcov v EÚ, ktorí na rozdiel od ázijských výrobcov platia drahé účty za energie, nakupujú emisné kvóty, vypĺňajú hromady papierov a sú stále tlačení do nákladnej „ekologizácie“ výroby.“ „Spoločnosti mimo EÚ sa s takýmto znevýhodnením nemusia vyrovnávať,“ dodal.
