Musk chce kúpiť OpenAI za 97,4 miliardy USD.

Skupina investorov na čele s americkým miliardárom Elonom Muskom chce kúpiť spoločnosť OpenAI, ktorá stojí za jazykovým modelom umelej inteligencie ChatGPT, za 97,4 miliardy dolárov. Šéf OpenAI Sam Altman však ponuku na platforme X odmietol a namiesto toho navrhol kúpiť platformu za 9,74 miliardy dolárov. Označil ju pritom jej pôvodným názvom Twitter. Musk kúpil bývalý Twitter v roku 2022 za približne 44 miliárd dolárov a premenoval ho na X. Altman neskôr novinárom povedal, že Musk sa snaží spomaliť konkurenciu.

Musk, jeho spoločnosť xAI zaoberajúca sa umelou inteligenciou a konzorcium investičných firiem chcú prevziať kontrolu nad OpenAI, uviedol Muskov právny zástupca Marc Toberoff. Ich zámerom je vrátiť OpenAI jej pôvodné poslanie neziskového výskumného laboratória, dodal.

Na otázku CNBC, ako vážne berie Muskovu ponuku, šéf OpenAI Altman odpovedal: „Nijako zvlášť.“ „Myslím si, že ide o spomalenie konkurencie a vyrovnanie sa jej,“ povedal novinárom na okraj samitu o umelej inteligencii v Paríži. Muskova xAI je priamym konkurentom OpenAI, pripomenul už skôr denník Financial Times.

Altman a Musk spoluzakladali OpenAI v roku 2015, ale Musk v roku 2018 odstúpil z predstavenstva spoločnosti. OpenAI bola založená ako neziskové výskumné laboratórium s cieľom vytvoriť umelú inteligenciu, ktorá by bola bezpečná a prospešná pre ľudstvo. O štyri roky neskôr vytvorila ziskovú divíziu, aby zabezpečila financovanie vysokých nákladov na vývoj AI.

V posledných mesiacoch sa však usiluje o zmenu svojej právnej formy z neziskovej výskumnej organizácie na korporáciu v priebehu nasledujúcich dvoch rokov. Konkrétne sa OpenAI snaží zmeniť svoju právnu formu na korporáciu, ktorá je špecifická pre Spojené štáty. Táto právna forma spája cieľ dosahovať zisk ako v komerčnej spoločnosti a zároveň pomáhať spoločnosti ako v neziskovej organizácii.

Musk už podal žalobu proti Altmanovi a OpenAI, ktorou sa snaží zablokovať túto transformáciu, a teraz ponúka 97,4 miliardy dolárov za aktíva v držbe neziskovej organizácie, ktoré zahŕňajú kontrolný podiel v ziskovej dcérskej spoločnosti OpenAI. Musk tvrdí, že spoločnosť, ktorú v roku 2015 spoluzakladal, sa odklonila od dohodnutej cesty neziskovej organizácie, ktorej výskum umelej inteligencie má byť prospešný pre ľudstvo. Altman tvrdí, že od tohto poslania upustil, keď nadviazal spoluprácu so spoločnosťou Microsoft. OpenAI už skôr oponovala, že žiadna takáto dohoda neexistovala.

Musk často vystupuje ako vizionár, ale podľa riaditeľa Českej asociácie pre umelú inteligenciu Lukáša Benzla jeho činy hovoria jasnou rečou. „Ide mu o kontrolu, nie o verejné blaho. Ak by naozaj chcel neziskovú organizáciu OpenAI, mohol ju v roku 2018 podporiť iným spôsobom, ako odchodom a následnou kritikou. Namiesto toho teraz prichádza s ponukou, ktorá vyzerá skôr ako prevzatie toho, čo už inak nemôže kontrolovať, než ako revolúcia v oblasti AI,“ poznamenal Benzl.

Podľa zakladateľa spoločnosti Elevaty.ai Alexandra Bruna je súčasný boj medzi Muskom a Altmanom v skutočnosti o tom, kto bude kontrolovať budúcnosť AI. „Je to ako preteky o dobytie Mesiaca, len tentoraz ide o AI. Musk, pôvodný spoluzakladateľ OpenAI, kritizuje jej presun pod Microsoft a varuje pred nebezpečenstvom centralizovanej AGI – superinteligentnej AI kontrolovanej jednou korporáciou alebo vládou. Je zástancom decentralizovaného prístupu, v rámci ktorého by AI bola otvorená a prístupná rôznym subjektom. Naopak, Altman s OpenAI a projektom Stargate buduje gigantickú infraštruktúru AI, ktorá má zabezpečiť americkú dominanciu v pretekoch AI. Do hry však vstupuje aj Čína, ktorá masívne investuje do vývoja AI a dobieha Západ projektmi, ako je DeepSeek,“ dodal Bruna.