EÚ musí prijať opatrenia na zníženie cien energií.

„V Európe sa nesmie prijať žiadne rozhodnutie, ktoré by mohlo viesť k ďalšiemu zvyšovaniu cien energií. Musíme prijať rozhodnutia, ktoré povedú k zníženiu cien,“ povedal Tusk podľa agentúry Reuters na tlačovej konferencii v Gdansku po stretnutí poľskej vlády a Európskej komisie v tomto severopoľskom prístavnom meste. „Ak sa nám nepodarí znížiť ceny energií, naše želanie byť konkurencieschopní voči Číne a Spojeným štátom bude len ilúziou,“ dodal.

Nerezignujeme na ochranu planéty a klímy, ale hľadáme pragmatickejšie prístupy, aby ochrana klímy nezvyšovala záťaž kladenú na rodiny, nezvyšovala ceny energií, povedal Tusk o budúcnosti Zelenej dohody pre Európu. Ide o bezpečnosť Európy, klímy a rodinných rozpočtov, povedal. „Naše ciele sa nezmenili, nikto nespochybňuje, že zmena klímy spôsobuje najrôznejšie katastrofy, nedávno sme boli svedkami ničivých povodní. Naše opatrenia v oblasti klímy však nesmú mať vplyv na rodiny a občanov a nemôžu predstavovať ďalšie bremeno pre európske podniky,“ dodal poľský premiér.

Tusk zdôraznil, že jeho krajina postaví svoju prvú jadrovú elektráreň a začne najväčšiu európsku investíciu do ďalších veterných elektrární v Baltskom mori. Predtým však potrebuje stabilné zdroje energie na stabilizáciu situácie v sieti, a to aj s pomocou plynových elektrární. Dodal, že o tom rokoval so šéfkou EK Ursulou von der Leyenovou, ktorá ho ubezpečila o flexibilnejšom prístupe, a to aj pokiaľ ide o investície do plynových elektrární. Predseda Komisie poukázal na to, že najdrahšie energie do EÚ sa dovážajú zo surovín.

Von der Leyenová vo svojom prejave zdôraznila niekoľko priorít novej Európskej komisie, od obrany cez pripravenosť až po konkurencieschopnosť. „Zvýšili sme našu vojenskú výrobu, ale musíme urobiť viac, musíme vyrábať viac, lepšie a spoločne,“ povedala šéfka exekutívy EÚ. Zdôraznila, že práve tým sa bude zaoberať pripravovaná biela kniha o budúcnosti obrany, ktorá má byť zverejnená v polovici marca.
V súvislosti s pripravenosťou von der Leyenová spomenula aj pripravenosť čeliť hybridným hrozbám, čo sa zásadne týka Poľska, ktoré v posledných rokoch čelí kybernetickým útokom, dezinformačnej kampani, ako aj tzv. inštrumentalizácii migrácie, t. j. využívaniu migrácie na vydieranie európskych krajín.

V decembri minulého roka sa Európska komisia rozhodla ďalej podporovať členské štáty v boji proti hybridným hrozbám a vyčlenila ďalších 170 miliónov EUR na posilnenie bezpečnosti hraníc s Ruskom a Bieloruskom. „Ochrana hraníc je európska otázka, je to európska výzva, takže si vyžaduje európske riešenie, netýka sa len Poľska. O tom, kto príde do Európy, musí rozhodnúť Európa, a nie Putin a Lukašenko s pomocou pašerákov,“ povedala predsedkyňa Európskej komisie, pričom mala na mysli ruského prezidenta Vladimira Putina a bieloruského lídra Alexandra Lukašenka. Dodala, že na pomoc pri ochrane východnej hranice EÚ by sa v budúcnosti malo nasmerovať viac finančných prostriedkov.

Poľský premiér niekoľkokrát zopakoval, že hlavným heslom súčasného poľského predsedníctva je bezpečnosť. „Chceme, aby Európska únia a jej krajiny boli bezpečné. Bezpečnosť potrebujete bez ohľadu na to, či ste študent alebo poľnohospodár. Mala by to byť naša hlavná priorita,“ povedal Tusk.
„Nemali by sme sa zaoberať vecami, ktoré nás obmedzujú, väčšou reguláciou, mali by sme sa zamerať na zlepšenie konkurencieschopnosti a bezpečnosti v Európe,“ dodal.