Novozvolený prezident USA Donald Trump sa rýchlo pustil do práce. Ako sa dalo očakávať, jeho politika bude striktne proti migrácii. Nová administratíva tak začala na základe výkonných príkazov deportovať migrantov z USA do krajín ich príchodu (napr. návrat do Mexika, Kolumbie). Tieto krajiny s tým nie sú úplne stotožnené, ale americký prezident pohrozil zavedením mimoriadnych ciel na tamojší tovar, čo nakoniec spôsobí, že tieto vlády budú v tejto veci radšej spolupracovať s USA. Aké sú riziká pre hospodárstvo USA? A mohlo by to urýchliť rast cenovej hladiny v tejto ekonomike?
V súčasnosti sú inflačné tlaky v americkej ekonomike naďalej pomerne silné a nedovoľujú inflácii klesnúť bližšie k 2-percentnému cieľu americkej centrálnej banky. Ročná miera inflácie v Spojených štátoch sa v decembri 2024 zvýšila tretí mesiac po sebe na 2,9 % (z novembrových 2,7 %). Na medzimesačnej báze sa index spotrebiteľských cien zvýšil o 0,4 %, pričom viac ako 40 % tohto nárastu tvorili energie, najmä v dôsledku cien benzínu (+4,4 %). O 0,3 % vzrástli aj ceny potravín a bývania.
Napäté podmienky na trhu práce a rast cien služieb tiež dlhodobo zvyšujú infláciu. Jadrová inflácia sa tak už dlhší čas pohybuje výrazne nad 3 %, čo zvyšuje diskusiu o posunutí inflačného cieľa centrálnej banky. Pri pohľade na dlhodobejší vývoj je zrejmé, že demografický vývoj v americkej ekonomike, nižšia pôrodnosť v posledných generáciách a nedostatočný záujem o niektoré pracovné miesta prispievajú k nižšej ponuke práce v určitých sektoroch. V dôsledku toho mnohé firmy s radosťou siahajú po dostupnej pracovnej sile z krajín mimo USA. Napríklad mexickí migranti tradične zastávajú kľúčové úlohy v poľnohospodárstve, stavebníctve a službách, často na pozíciách, ktoré sú pre domácich pracovníkov menej atraktívne. Títo ľudia by mohli citeľne chýbať zamestnávateľom, pre ktorých môže byť ťažké ich nahradiť. Imigranti tvoria približne 16 % obyvateľstva USA, teda necelých 50 miliónov ľudí, čo predstavuje významný rezervoár pre americký trh práce.
Trh práce v ekonomike USA je dlhodobo veľmi odolný, pričom miera nezamestnanosti na úrovni približne 4 % prirodzene vytvára tlak na rast miezd v ekonomike. Nová administratíva v USA síce môže v krátkodobom horizonte získať politické body deportáciou migrantov za plnenie svojho programu, ale prípadný nedostatok pracovnej sily v kľúčových odvetviach, ako je poľnohospodárstvo alebo stavebníctvo, by mohol ďalej znížiť nezamestnanosť a následne zvýšiť inflačné tlaky. Uvedené kroky spolu s obchodnými vojnami (ktoré už prebiehajú na trase USA vs. Mexiko a Kanada) vytvárajú prostredie pre trvalý rast inflácie s negatívnymi dôsledkami pre reálnu ekonomiku. A podľa názoru analytikov zostávajú jedným z najväčších rizík tohto roka pre stabilitu americkej ekonomiky.
