Trumpova konfrontačná politika padá na úrodnú pôdu.

Konfrontačná politika amerického prezidenta Donalda Trumpa voči hlavným obchodným partnerom Spojených štátov sa zatiaľ vypláca. Mexiko aj Kanada po hrozbe zavedenia 25 % ciel ustúpili Trumpovým požiadavkám a začali s ním rokovať. Trump sa teraz môže sústrediť na domáce záležitosti, informuje dnes BBC. Otázkou je, čo prinesie budúci mesiac.

Trump totiž zavedenie ciel nezrušil, ale len odložil o mesiac. V prípade Mexika mu prezidentka Claudia Sheinbaumová prisľúbila, že okamžite začne riešiť situáciu na hraniciach USA, kam z mexickej strany prúdia migranti najmä z krajín Strednej a Južnej Ameriky. Kanadský premiér Justin Trudeau tiež prisľúbil, že bude s Trumpom spolupracovať v oblasti bezpečnosti hraníc. Clá sa preto zatiaľ začali uplatňovať len na tovar z Číny.

„Trump si môže pripísať víťazstvo za ústupky na hraniciach a v boji proti kriminalite. Trudeau a Sheinbaum si však môžu nárokovať aj politické víťazstvo. Obchodná vojna, ktorá by bola šokom pre ekonomiku v Severnej Amerike aj mimo nej, je nateraz zažehnaná,“ uvádza BBC.

Stratégia využitia americkej ekonomiky ako nástroja na vynútenie ústupkov od iných krajín je víťazstvom Trumpovej agendy „Amerika na prvom mieste“. Umožňuje mu presadzovať kľúčové domáce otázky bez toho, aby americkí spotrebitelia pocítili hospodárske dôsledky obchodnej vojny.
Trumpova stratégia hrať sa na clá však nie je úplne nová. Už počas svojho prvého funkčného obdobia zaviedol clá na oceľ a hliník, čo vyvolalo odpor Kanady, Mexika a Európskej únie. Ekonómovia však tvrdia, že opatrenia mali vtedy obmedzenejší rozsah.

Zatiaľ nie je jasné, či Trump svoje hrozby voči Kanade a Mexiku dotiahne do konca po uplynutí 30-dňovej lehoty. Táto neistota vyvoláva obavy, ktoré by mohli spôsobiť, že spoločnosti znížia svoju závislosť od amerických trhov, odložia investície do výstavby nových tovární alebo pozastavia prijímanie ďalších pracovníkov, kým sa v obchodnom spore nevyjasní situácia.

Kanadskí politici sa snažili zistiť, čo presne by Trumpa uspokojilo. Tejto situácii nepomohla ani kanadská domáca politika, keďže Trudeau bol v posledných týždňoch svojho pôsobenia pri moci vnímaný ako neúspešný líder bez vplyvu. Trudeau začiatkom januára oznámil, že odstúpi z funkcie šéfa vlády a lídra Liberálnej strany. Predsedom vlády bol od roku 2015.

Medzitým v pondelok oznámené bezpečnostné opatrenia na americko-kanadských hraniciach nie sú novinkou. V decembri minulého roka Kanada oznámila, že uvoľní 1,3 miliardy kanadských dolárov na opatrenia, ktoré zahŕňajú boj proti pašovaniu fentanylu, nové nástroje na presadzovanie práva a lepšiu koordináciu s americkými orgánmi činnými v trestnom konaní. Pašovanie drogy fentanyl do USA cez Mexiko a Kanadu je popri migrácii hlavným dôvodom, ktorým Trump odôvodňuje svoje clá.
Mexická prezidentka Sheinbaumová sa snaží pristupovať k hrozbe obchodnej vojny so svojím severným susedom s chladnou hlavou, ako sama povedala o svojom postoji. Ešte minulý týždeň v piatok uviedla, že je presvedčená o tom, že sa na poslednú chvíľu podarí dosiahnuť dohodu a že jej krajina sa vyhne 25-percentnému clu. A to potvrdila aj v pondelok po telefonáte s Trumpom.

Keď potom Sheinbaumová oznámila dohodu s Trumpom, nešetrila úsmevmi. Jej priaznivci považovali jej prístup ako ukážkový príklad toho, ako sa má s Trumpom vyjednávať.
„Áno, súhlasila s vyslaním jednotiek Národnej gardy na hranice, aby sa zamerali na pašovanie fentanylu, ale čo je dôležitejšie, zabezpečila si od Trumpa aj to, čo chcela,“ uviedla BBC. Totiž, prinútila Trumpa, aby prisľúbil, že Spojené štáty urobia viac pre potlačenie pašovania zbraní do Mexika, odkiaľ sa dostávajú k členom drogových kartelov.