Trump zaviedol clá na dovoz z Kanady, Mexika a Číny: Aké sú dôsledky a riziká?
Administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa sa zamerala na ochranu domácich výrobcov a pracovných miest. Trump zaviedol vysoké clá.

Jedným zo zásadných krokov v rámci tejto agendy bolo zavedenie nových ciel na dovoz ocele, hliníka a ďalších komodít, ktoré sa týkajú predovšetkým Kanady, Mexika a Číny.
Tieto opatrenia, ktoré Trump už dlhšie avizoval, vyvolali v dotknutých krajinách sériu reakcií a obáv. V nasledujúcom článku sa pozrieme na to, prečo sa prezident Trump rozhodol zaviesť clá, ako na ne reagujú dotknuté krajiny a aké môžu byť dôsledky pre Spojené štáty a svetovú ekonomiku.
Prečo sa Trump rozhodol zaviesť clá
Donald Trump ešte v predvolebnej kampani v roku 2016 zdôrazňoval potrebu „spravodlivého obchodovania“ a sľuboval zníženie obchodného deficitu USA s krajinami, s ktorými majú Spojené štáty dlhodobo zápornú obchodnú bilanciu. Tvrdil, že zahraniční výrobcovia profitujú na americkom trhu najmä tým, že ponúkajú lacnejšie tovary, často za cenu menšej regulácie alebo dotácií z vlastných štátov.
Rovnako argumentoval aj v kampani minulý rok, keď sľuboval zavedenie ciel voči viacerým krajinám. Trump chce týmto krokom bojovať proti migrácii – čo má spoločné migrácia a vyššie clá? Nič. Trump však týmto argumentom zabil dve muchy jednou ranou.
Zavedenie ciel zodpovedá Trumpovej vízii, že zahraničné spoločnosti by sa mali vyrovnať s dodatočnými nákladmi, aby „nedemolovali“ americký priemysel. Medzi najviac zasiahnuté komodity v minulom volebnom období patril oceľ a hliník, ale postupne pribúdali aj ďalšie produkty, ktoré sa do USA dovážajú vo veľkom.
Tento krát sa Trump zameral aj na energetiku. Oba susedia USA budú platiť vysoké clá za dovoz energií do USA a tiež energetických surovín. Vyššie clá znamenajú vyššie náklady pre firmy v USA, vyvolávajú potrebu šetriť a naopak môžu znamenať zoštíhlovanie.
Reakcie Kanady, Mexika a Číny
Kanada
Kanada, ktorá je dlhodobo jedným z najvýznamnejších obchodných partnerov USA, reagovala na zavedenie ciel s veľkou nevôľou. Predstavitelia kanadskej vlády avizovali, že kanadský priemysel môže týmto opatrením utrpieť značné straty.
Ottawa zvažuje zavedenie odvetných ciel na americké tovary, čo by mohlo zasiahnuť napríklad farmársky sektor v USA, keďže kanadský trh je pre amerických producentov obilnín či mäsa veľmi dôležitý. Kanadský premiér Justin Trudeau už avizoval zavedenie 25-percentného cla na americký dovoz v hodnote 155 miliárd kanadských dolárov.
Mexiko
Mexiko je pre Spojené štáty dôležité nielen z hľadiska dovozu a vývozu tovaru, ale aj ako geograficky najbližší sused. Mexická vláda zdôrazňuje, že clá poškodia dovozné a vývozné reťazce a neprospievajú bilaterálnym vzťahom.
Mexiko už avizovalo odvetné opatrenia na americké produkty, aby vyvážilo škody, ktoré môže mexickým exportérom spôsobiť znížený dopyt z USA.
Čína
Donald Trump v minulom volebnom období často obviňoval Peking z nekalých obchodných praktík či manipulácie s menou. Zavedenie ciel na čínske tovary preto predstavuje priamu eskaláciu obchodného napätia.
Čína reagovala pohoršením, upozorňuje na možné právne kroky na pôde Svetovej obchodnej organizácie (WTO) a zároveň plánuje zaviesť vlastné colné opatrenia voči americkému dovozu.
Práve clá na čínske produkty môže najviac ohroziť americké technologické spoločnosti. Mnohé z nich sú na Číne priamo závislé, keďže tam vyrábajú hardware. Ak by chceli americké technologické spoločnosti vyrábať hardware doma v USA, bol by výrazne drahší alebo by museli výrobcovia obmedziť svoje zisky.
Dopady na americkú ekonomiku
Krátkodobé posilnenie domácej výroby – Zavedenie ciel môže v krátkodobom horizonte pomôcť niektorým americkým producentom znižovaním lacnejšej konkurencie zo zahraničia. Problémom však je, že energetika môže mať problém pokryť spotrebu domácností a priemyslu. Navyše vyššie ceny môžu mať vplyv na celú ekonomiku ďalším rastom cien čo môžu negatívne vnímať najmä ohrozené skupiny obyvateľstva.
Rast cien tovarov pre spotrebiteľov – Vyššie clá znamenajú zvýšenie nákladov na výrobu a dovoz, čo sa často odrazí aj v koncovej cene pre spotrebiteľa. Pre bežných Američanov môžu zdražieť autá, elektronika, spotrebný tovar či dokonca potraviny.
Možné straty pracovných miest – Aj keď cieľom je chrániť pracovné miesta v USA, v dôsledku zdraženia vstupných materiálov môžu viaceré americké firmy obmedziť výrobu alebo prepúšťať. Obchodní partneri totiž môžu presmerovať svoje obchody do iných krajín a americký export sa môže znížiť, čo spôsobí straty v iných segmentoch.
Slabšie vzťahy s obchodnými partnermi – Kanada, Mexiko a Čína patria medzi kľúčových partnerov USA v oblasti vzájomného obchodu. Zhoršenie vzťahov môže do budúcna skomplikovať vyjednávania o nových dohodách (či už bilaterálnych, alebo multilaterálnych) a v konečnom dôsledku spomaliť rast americkej ekonomiky.
Riziká pre svetovú ekonomiku a hrozba obchodnej vojny
Ak dotknuté krajiny pristúpia k razantným odvetným opatreniam (napríklad k vlastným clám na americké výrobky alebo k iným formám obmedzovania dovozu z USA), môže sa rozpútať obchodná vojna, v ktorej by sa clá a reštrikcie mohli ďalej stupňovať.
Takýto scenár ohrozuje stabilitu svetovej ekonomiky z viacerých dôvodov:
- Obmedzenie voľného obchodu: Zvýšené clá a iné bariéry brzdia tok tovarov a služieb, čo sa prejaví nižšou ponukou pre spotrebiteľov a zvyšovaním cien.
- Spomalenie globálneho rastu: Keď sa obchodné konflikty vyostria, firmy môžu váhať s investíciami, čím sa znižuje hospodársky rast. Prípadne môžu začať presúvať výrobu do bezpečnejších regiónov.
- Neistota na finančných trhoch: Burzy na takéto politické napätie spravidla reagujú rozkolísanosťou. Neistota na akciovom trhu podkopáva dôveru investorov a môže prispieť k menším investičným aktivitám.
- Dlhodobé narušenie dodávateľských reťazcov: Ak sa krajiny začnú navzájom „trestať“ clami, subdodávatelia aj finálni výrobcovia budú nútení hľadať alternatívy, čo môže zvýšiť cenu finálnych produktov a zhoršiť dostupnosť tovarov.
Amerika na poslednom mieste
Zavedenie ciel na dovoz z Kanady, Mexika a Číny je jedným z najvýznamnejších krokov Trumpovej administratívy v oblasti obchodnej politiky a prichádza hneď na začiatku jeho funkčného obdobia.
Očakávanou reakciou dotknutých krajín sú odvetné clá, ktoré môžu poškodiť amerických výrobcov a farmárov orientovaných na export. Hoci sa krátkodobo môžu v USA posilniť niektoré odvetvia, prípadné negatívne dôsledky môžu prevážiť pozitíva, ak sa situácia vyhrotí do dlhodobejšieho obchodného konfliktu.
V globálnom meradle je najväčším rizikom vznik a stupňovanie obchodnej vojny, z ktorej by mohli vyjsť všetky zúčastnené strany so značnými škodami na priemysle a hospodárstve.
Z dlhodobého hľadiska hrozí rast cien, obmedzenie medzinárodného obchodu a zníženie celkového hospodárskeho rastu. Pre udržanie stability svetovej ekonomiky je preto kľúčové, aby sa všetky dotknuté krajiny pokúsili nájsť kompromis a zabránili eskalácii vzájomných colných sporov.
Keď krajinu vedie….
To bude však problém, keďže v Bielom dome sedí výbušný a nevypočitatelný blázon, ktorý chce mať Ameriku na prvom mieste. Namiesto toho však Amerike a celému svetu iba škodí.
Donald Trump je v Bielom dome len krátku a za tú dobu už vydal množstvo exekutívnych opatrení. Premenoval Mexický záliv na Americký záliv a pohrozil Kanade, že ju pripojí k USA. Rovnako by chcel Trump zabrať územie Grónska.
Od nástupu do úradu Trump pokračuje v šírení propagandy a klamstiev, ktoré šíril aj počas predvolebnej kampane. Svet a USA čakajú ťažké štyri roky druhej a našťastie poslednej vlády Donalda Trumpa.