Koľko by Trumpa stálo Grónsko?

Spojené štáty už v minulosti nakupovali celé krajiny, najmä v 19. storočí. Od Francúzska kúpili Louisianu, od Mexika potom podstatnú časť jeho územia a konečne od Ruska Aljašku. Dánsko by sa malo stať novým predávajúcim, pri kúpe Grónska, ktorú by rada uskutočnila nastupujúca administratíva zvoleného prezidenta USA Donalda Trumpa. 

Do kariet jej hrá fakt, že v Grónsku sa počas troch mesiacov konajú parlamentné voľby. Ich kľúčovou témou bude získanie úplnej nezávislosti na Dánsku, ktorého nadvláda nad najväčším ostrovom sveta trvá viac ako tri storočia. Vzťah Dánska a Grónska je už teraz pomerne voľný. Grónsko – na rozdiel od Dánska – ani nie je členom Európskej únie. Z Európskeho spoločenstva, predchodcu dnešnej EÚ, vystúpilo roku 1985. Samo si vládne v oblasti vzdelania, zdravotníctva alebo súdnictva. Kodani zostali právomoci oblasti bezpečnostnej, zahraničnopolitickej, peňažnej a ústavnej. 

Myšlienka odkúpenia Grónska Spojenými štátmi teda nakoniec nie je taká nereálna, ako sa na prvý pohľad môže javiť. Nakoniec všetko môže byť otázkou peňazí. Grónsko v súčasnosti získava od Dánska zhruba 600 miliónov dolárov ročne. Z týchto prostriedkov ostrov hradí svoje zdravotníctvo a školstvo, ktoré tak je pre jeho zhruba 57 000 obyvateľov zadarmo. 

Pokiaľ bude Trump ochotný túto čiastku preplatiť, väčšina obyvateľov Grónska bude o získanie nezávislosti a nejakej forme prepojenia s USA uvažovať ešte vážnejšie. Čiastka 600 miliónov dolárov je z hľadiska USA „zanedbateľná suma“. Dokonca aj z hľadiska Trumpovho pobočníka, najbohatšieho človeka planéty Elona Muska. Ten len vlani rozšíril svoje imanie o 213 miliárd dolárov, z veľkej časti vďaka spojenectvu práve s Trumpom a jeho volebnému víťazstvu. Musk tak vlani bohatol priemerným tempom takmer práve 600 miliónov dolárov denne. Na celoročnú dánsku „apanáž“ Grónsku tak mal Musk, šéf automobilky Tesla, vlani zarobené za každý jeden deň, vrátane soboty a nedele. 

Spojené štáty by po získaní grónskej nezávislosti mohli s ostrovom vstúpiť do vzťahu voľného pridruženia, aký udržujú napríklad s tichomorskými Marshallovými ostrovmi alebo taktiež pacifickým súostrovím Palau. Tieto štáty sú síce formálne nezávislé, ale Spojené štáty im zaisťujú bezpečnosť a obranu, prípadne zodpovedajú dokonca aj za zahraničnú politiku. 

Ďalšou peňažnou otázkou by potom teda zrejme bolo, za koľko Spojené štáty Grónsko od Dánska odkúpia. Hoci cenu ostrovu by znižovala vôľa jeho ľudu po nezávislosti vyjadrená vo voľbách – čím silnejšia by bola, tým horšie by sa Kodani cena šponovala. Navyše Trump Dánsku už „preventívne“ pohrozil „veľmi vysokými clami“, ako uviedol, pokiaľ by k odkúpeniu nedošlo. Aj táto hrozba tak môže cenu Grónska znižovať. 

Na koľko by teda Grónsko vyšlo? Spomínané Americké Panenské ostrovy kupoval Washington roku 1917 za 25 miliónov dolárov v zlatých minciach. Suma 25 miliónov dolárov dnes zodpovedá viac ako 600 miliónom dolárov. Lenže rozlohou sú Americké Panenské ostrovy zhruba 6300-krát menšie ako Grónsko. Na druhú stranu, ich ekonomika je o zhruba 30 percent väčšia ako tá grónska, pretože vykazujú nominálny hrubý domáci produkt citeľne cez štyri miliardy dolárov, zatiaľ čo Grónsko o zhruba miliardu nižšiu. Americké Panenské ostrovy tiež majú viac obyvateľov ako Grónsko, a to zhruba o 30 tisíc.

V roku 1946 chcel Grónsko pre Ameriku kúpiť vtedajší prezident Harry Truman. Ponúkal 100 miliónov dolárov v zlate. To je v dnešných cenách 1,6 miliardy dolárov. U Dánov ale vtedy s ponukou nepochodil. 

Ak od pomerne nízkeho nominálneho hrubého domáceho produktu Grónska, ktorý má 3,6 miliardy dolárov ročne, odpočítame pätnásťpercentný verejný dlh ostrova, dostávame čiastku zhruba troch miliárd dolárov. Čo odráža fakt, že grónska ekonomika je malá. O čo menšia však je ekonomika, o to rozľahlejší je sám ostrov – najväčší na svete. A jeho nerastné bohatstvo. A s rozlohou tiež súvisiace, peňažne však ešte ťažšie vyčísliteľný, strategický a vojenský význam. 

Na druhej strane, ak by existovala silná vôľa obyvateľov Grónska pridružiť sa k USA, a navyše by Dánsku hrozili veľké clá pri vývoze do USA, Kodaň môže pristúpiť na nižšiu cenu. 

Uvážme napríklad, že vysoké clá USA na dovoz z Dánska by mohli zásadne poškodiť hospodárenie najväčšej európskej firmy, dánskeho farmaceutického kolosu Novo Nordisk, ktorého trhová hodnota je väčšia ako ekonomika celého Dánska. Novo Nordisk v USA predáva úspešné prípravky na chudnutie, ako je Ozempic, po ktorom sa môžu utĺcť hollywoodske celebrity. Američanom teda Trumpova snaha o Grónsko môže predražiť chudnutie, Novo Nordisku znížiť tržby a Kodani zase teda daňové inkaso. 

Po zvážení všetkých faktorov je veľmi ťažké odhadnúť kúpnu cenu Grónska, no každopádne asi všetci sa zhodneme na tom, že ak by došlo k predaju najväčšieho ostrova sveta, tak by to bol jednoznačne obchod storočia.