Zníženie ratingu Slovenska agentúrou Moody’s: Dôvody a dopady na slovenskú ekonomiku

Ratingová agentúra Moody’s Investors Service znížila včera úverový rating Slovenska o jeden stupeň na A3 a zmenila jeho výhľad z negatívneho na stabilný. 

Toto rozhodnutie vyvolalo intenzívne diskusie na domácej politickej scéne aj medzi medzinárodnými analytikmi. Zníženie ratingu prináša obavy o budúcu finančnú stabilitu krajiny a jej schopnosť prilákať zahraničných investorov. 

V tomto článku podrobne analyzujeme dôvody, ktoré Moody’s uviedla ako hlavné príčiny, a dopady tohto kroku na slovenskú ekonomiku.

Dôvody zníženia ratingu

Inštitucionálne a politické riziká

Moody’s upozornila na rastúcu politickú nestabilitu a oslabovanie demokratických inštitúcií na Slovensku. Reformy v oblasti justície, zmien v mediálnej legislatíve a zmeny v riadení verejnoprávneho vysielania vyvolávajú obavy o zachovanie princípov právneho štátu.

“Agentúra priamo spomína zmeny v oblasti trestného zákonníka, Špeciálnej prokuratúry a rozpustenie NAKA ako orgánu zodpovedného za boj proti korupcii a podvodom s EÚ fondami, ako aj zmeny v oblasti verejnoprávnej RTVS (STVR). Toto všetko podľa hodnotenia vedie k oslabovanie zásad právneho štátu a systému bŕzd a protiváh. Prehlbujúca sa politická fragmentácia zasa môže skomplikovať prijímanie politických rozhodnutí v ďalších rokoch,” uviedla vo vyjadrení Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. 

Pod vedením premiéra Roberta Fica sa Slovensko zameralo na zmeny v systéme trestného práva a polície, ktoré podľa agentúry oslabujú kontrolu a rovnováhu medzi jednotlivými zložkami moci. Tieto kroky znižujú dôveru zahraničných partnerov a investorov v stabilitu krajiny a jej schopnosť dodržiavať medzinárodné štandardy.

Fiškálne riziká a rastúce zadlženie

Slovensko čelí vysokému verejnému dlhu, ktorý podľa Moody’s prekročí priemernú úroveň podobne hodnotených krajín. Tento trend je podporený nedostatkom flexibilných rozpočtových opatrení a neistotou, ktorá sprevádza implementáciu konsolidačných opatrení.

“Moody’s predpokladá, že verejný dlh dosiahne v roku 2027 62,6 % HDP, čo je horší výsledok ako je medián krajín s A ratingom (52,2 % HDP). Agentúra tiež počíta s tým, že sa vláde nepodarí splniť jej vlastný rozpočtový cieľ pre rok 2027, ktorým je deficit 2,9 % HDP, predpoklad agentúry je 3,5 % HDP. Agentúra navyše vníma nejasnosti ohľadom implementácie konsolidačného balíčka, najmä dane z finančných transakcií, ktoré môžu znižovať vládou deklarované konsolidačné úsilie,” konštatuje Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. 

Aj napriek plánu vlády znížiť rozpočtový deficit z 5,8 % HDP v roku 2024 na 4,7 % HDP v roku 2025 zostáva Slovensko v porovnaní s ostatnými štátmi Európskej únie vysoko zadlžené. Moody’s výslovne upozornila, že opatrenia, ktoré by mohli zlepšiť situáciu, sú len dočasné a nezabezpečujú dlhodobú udržateľnosť verejných financií.

Rozpočtové opatrenia a ich obmedzená efektivita

V snahe zmierniť vplyv vysokého deficitu prijala vláda sériu daňových opatrení a iných opatrení. Tieto kroky však nie sú dostatočné na vyriešenie hlavných problémov, ako je neefektívne využívanie verejných financií a slabá rozpočtová disciplína. Moody’s predpokladá, že nedostatočná implementácia konsolidačných opatrení môže viesť k ďalšiemu nárastu dlhu.

“Medzi rizikami pre ekonomický a fiškálny vývoj vidí agentúra silnú obchodnú previazanosť s Nemeckom a globálnym obchodom, ako aj možnú eskaláciu vývoja rusko-ukrajinského konfliktu,” dopĺňa Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. 

Reakcie na zníženie ratingu

Pozícia slovenskej vlády

Ministerstvo financií Slovenskej republiky označilo rozhodnutie Moody’s za neprimerané a jednostranné. Podľa rezortu ide o „politicky motivované ohodnotenie,“ ktoré nezohľadňuje pokrok, ktorý krajina dosiahla v oblasti konsolidácie verejných financií.

Ministerstvo argumentovalo, že výrazné zmeny v daňovej politike, ako aj ďalšie kroky na podporu hospodárskeho rastu, by mali byť hodnotené pozitívne. Slovensko tiež kritizovalo štýl komunikácie agentúry, ktorý podľa vlády môže poškodiť reputáciu krajiny na medzinárodných trhoch.

Medzinárodné reakcie

Analytici na medzinárodnej úrovni upozornili, že rozhodnutie Moody’s odráža skutočné obavy o budúcu stabilitu Slovenska. Napriek tomu iné ratingové agentúry, ako napríklad Standard & Poor’s a Fitch, zatiaľ potvrdili rating Slovenska na úrovniach A+ a A-. To poukazuje na rozdielne názory medzi analytikmi na úroveň rizika v krajine.

Dopady na ekonomiku Slovenska

Zvýšenie nákladov na financovanie

Zníženie ratingu môže mať priamy vplyv na schopnosť Slovenska financovať svoj verejný dlh. Nižší rating zvyčajne vedie k rastu nákladov štátu na vydávanie štátnych dlhopisov, čo môže zároveň spomaliť investície do infraštruktúry a iných rozvojových projektov. Vyššia úroky však môžu postihnúť aj firmy a domácnosti. 

Dôvera investorov

Zahraniční investori môžu považovať Slovensko za rizikověší trh. Tento faktor môže ovplyvniť prílev zahraničných investícií, ktoré sú kľúčové pre rast ekonomiky.

Domáce hospodárstvo

Domáce firmy sa môžu stretnúť so zvýšenými nákladmi na financovanie a možno obmedzených investícií. To môže v konečnom dôsledku spomaliť hospodársky rast.

Záver

Rozhodnutie agentúry Moody’s o znížení ratingu Slovenska poukazuje na dlhodobé problémy, ktorým krajina čelí. Aj keď vláda podniká kroky na zlepšenie situácie, skeptický prístup zahraničných inštitúcií naznačuje potrebu hlbších a systematickejších reforiem. Dôvera verejnosti, zahraničných partnerov a investorov bude kľúčová pre zabezpečenie finančnej stability a dlhodobého rastu Slovenska.