Ruská vláda plánuje fúziu najväčších ruských ropných koncernov. S odkazom na svoje zdroje to cez víkend napísal americký denník The Wall Street Journal. Vzniknutý gigant by bol druhým najväčším producentom ropy po saudskoarabskej spoločnosti Saudi Aramco a na trh by dodával takmer trikrát viac ropy ako najväčší americký producent, spoločnosť ExxonMobil. Zlúčenie najväčších ropných spoločností do jediného národného šampióna by posilnilo vplyv prezidenta Vladimíra Putina na svetové energetické trhy a ruskú vojnovú ekonomiku, píše americký denník.
Podľa jedného z diskutovaných scenárov by štátom podporovaný gigant Rosnefť, ktorý riadi Putinov dôverník Igor Sečin, pohltil iného štátneho producenta Gazpromněfť. To je dcérska spoločnosť firmy Gazprom, ktorá je v Rusku monopolným vývozcom zemného plynu sieťou potrubia. Spoločnosť Rosnefť by tiež prevzala súkromne vlastnenú firmu Lukoil, uvádzajú zdroje WSJ.
Vedúci pracovníci a vládni úradníci vyjednávajú už niekoľko mesiacov. Rozhovory môžu, ale nemusia vyústiť v dohodu. Špekulácie o fúziách a prevzatiach sa v Moskve a v Petrohrade objavujú pravidelne. V posledných desiatich rokoch sa však žiadne veľké energetické transakcie neuskutočnili.Hovorca Kremľa povedal, že o rokovaniach nevie, hovorca Lukoilu ich poprel a hovorca oboch zvyšných firiem komentár odmietli.
Novovzniknutý koncern by mohol Rusku umožniť zvýšiť ceny zákazníkom v krajinách, ako je India a Čína. Zdroje WSJ uvádzajú, že Putin sa prostredníctvom fúzie snaží získať energetický sektor na podporu svojho vojnového úsilia. Niektorí z opýtaných uviedli, že ruský prezident si predstavuje, že v čase, keď dopyt po rope klesá v súvislosti s ekologickejšími alternatívami, bude schopný konkurovať Saudskej Arábii.
Ropa a zemný plyn Kremľa zaisťujú takmer tretinu federálnych príjmov, Putinovi potom vplyv po celom svete. Úspech Ruska pri stabilizácii jeho ekonomiky tvárou v tvár západným sankciám je z veľkej časti zásluhou jeho ropného priemyslu, píše americký denník.
Teraz však príjmy ruského federálneho rozpočtu z ropného a plynárenského sektora stále klesajú. Tento rok v októbri predstavovali podľa oficiálnych údajov 1,21 bilióna rubľov, zatiaľ čo vlani v októbri to bolo 1,64 bilióna rubľov. Hlavným dôvodom poklesu sú nižšie ceny ropy a silnejúci tlak sankcií, napísal poľský denník Rzeczpospolita. Západ sankcie voči Rusku zaviedol v odvete za vpád ruských vojsk na Ukrajinu.
Americký trh
Americký index Dow Jones Industrial Average dnes rastie o 0,69 %. Širší index S&P 500 pridáva 0,10 %. Nasdaq Composite posilňuje o 0,06%.
Európsky trh
Paneurópsky index STOXX EUROPE 600 rastie o 1,13 %. Nemecký Dax pridáva 1,21 %. Francúzsky CAC40 posilňuje o 1,20 %. Britský index FTSE 100 si pripisuje nárast o 0,65 %.
Komodity
Zlato sa prepadáva o 2,86 %. Striebro klesá o 2,66 %. Platina odpisuje 0,92 %. Paládium oslabuje o 1,00 %.
Ceny ropy dnes na svetových trhoch klesajú približne o tri percentá. Deje sa tak potom, čo čínsky plán na oživenie ekonomiky sklamal investorov, uviedla agentúra Reuters. Investori tak neveria, že plán zvýši klesajúci dopyt v krajine, ktorá je najväčším globálnym importérom suroviny.
Cena severomorskej ropy Brent klesala o 2,76 %. Americká ľahká ropa WTI v odpisuje 3,32 %.
