Volkswagen (pokles o 1,03 %) sa otriasa v základoch. Najväčšia európska automobilka chce v Nemecku zavrieť minimálne tri fabriky, hovorí Daniela Cavallo, šéfka odborov Volkswagenu. Podľa nej sú ohrozené desiatky tisíc pracovných miest. Aj tí, ktorí si svoje miesto v automobilke udržia, sa ale vraj musia pripraviť na desaťpercentné zníženie miezd a na ich zmrazenie na roky 2025 a 2026.
Nemecká vláda vyzvala na zachovanie pracovných miest, zatiaľ čo Volkswagen trvá na tom, že reštrukturalizácia je v záujme konkurencieschopnosti nevyhnutná.
VW už niekoľko týždňov rokuje s odbormi o možnom uzavretí a prepúšťaní. Podľa odborov sú teraz na stole konkrétne plány. Ohrozený najmä závod v Osnabrücku, ktorý nedávno prišiel o nádejnú zákazku od automobilky Porsche. Navyše vedenie plánuje prepúšťanie a v ohrození sú desiatky tisíc pracovných miest. Celé oddelenia majú byť uzavreté alebo presunuté do zahraničia.
„Tieto plány sa týkajú všetkých nemeckých závodov značky VW. Žiadny z nich nie je v bezpečí„, povedala Cavallová bez ďalších podrobností. Samotná značka VW v Nemecku zamestnáva zhruba 120.000 ľudí, z toho asi polovica ich pracuje vo Wolfsburgu. Celkom má automobilka v Nemecku desať výrobných závodov a vrátane ďalších značiek takmer 300.000 zamestnancov.
Nemecká vláda vyzvala koncern na zachovanie pracovných miest. Hovorca kabinetu uviedol, že vláda je v úzkom kontakte s automobilkou aj zástupcami zamestnancov. Postoj spolkového kancelára Olafa Scholza je podľa neho jasný, a to, že prípadné chybné manažérske rozhodnutia z minulosti nesmú ísť na úkor zamestnancov. Cieľom je zachovanie a zabezpečenie pracovných miest, povedal hovorca agentúre DPA.
Volkswagen zopakoval, že na to, aby bola spoločnosť dlhodobo konkurencieschopná, sú potrebné rozsiahle reštrukturalizačné opatrenia. “ Je to jediný spôsob, ako v budúcnosti financovať ďalšie investície z vlastných zdrojov, “ uviedla firma vo vyhlásení. K plánovaným reštrukturalizačným opatreniam sa nevyjadrila.
VW v septembri formálne vypovedal dohodu o zabezpečení pracovných miest, ktorá bránila prepusteniu zamestnancov v jeho nemeckých podnikoch. Dohoda platila od roku 1994. Prepúšťať by mohol začať od polovice roku 2025. Začiatkom septembra tiež firma uviedla, že nevylučuje zatváranie závodov a prepúšťanie.
Vedenie firmy a odborová organizácia IG Metall sa v stredu zídu k druhému kola rokovaní o vnútropodnikovej mzdovej dohode. Už v prvom kole, ktoré sa konalo v septembri, VW odmietol požiadavky IG Metall na zvýšenie miezd o sedem percent a namiesto toho trval na úsporách. VW zatiaľ neposkytol žiadne ďalšie podrobnosti. Podľa Cavallovej VW teraz požaduje zníženie miezd o desať percent a nulové zvýšenie v nasledujúcich dvoch rokoch.
„Volkswagen drvia vysoké ceny energií, ťaživé bruselské regulácie, zelená agenda či nezachytený nástup elektromobility, “ uviedol hlavný ekonóm Trinity Bank Lukáš Kovanda. „Automobilka tiež dopláca na chyby manažmentu, ktorý sa po škandále Dieselgate pred deviatimi rokmi snažil tak horlivo a nekriticky nasledovať často skôr ideologicky nastavené ciele Bruselu, až sa ocitol v jednej z najťažších chvíľ vo svojej takmer 90-ročnej histórii, počas ktorej doteraz nikdy nezavrel fabriku, čo je teda čin, ktorý teraz zvažuje.„
Americký trh
Americký index Dow Jones Industrial Averege rastie o 0,65 %. Širší index S&P 500 pridáva 0,27 %. Technologický Nasdaq Composite posilňuje o 0,26 %.
Európsky trh
Európske index podobne ako americké dnes zatvárali v zelenom. Celoeurópsky index STOXX EUROPE 600 rastie o 0,41 %. Nemecký Dax pridáva 0,35 %. Francúzsky CAC40 posilňuje o 0,79 %. Britský index FTSE 100 získava 0,45 %.
Komodity
Zlato dnes zatváralo s miernym nárastom o 0,05 %. Striebro rastie o 0,67 %. Platina posilňuje o 1,06 %. Paládium pridáva 1,85 %.
Ceny ropy klesli o viac ako 6 % na tohtoročné minimum v dôsledku izraelských útokov na iránske vojenské zariadenia, ktoré sa vyhli ropnej infraštruktúre krajiny. Futures na ropu West Texas Intermediate klesli pod 68 dolárov (pokles o 6,13 %), zatiaľ čo ropa Brent sa prepadla pod 72 dolárov za barel(pokles o 6,09 %).
Izraelské víkendové útoky, ktoré boli odpoveďou na iránske raketové údery z 1. októbra, boli zamerané iba na vojenské zariadenia, pričom Spojené štáty odporučili vyhnúť sa zasiahnutiu ropnej a jadrovej infraštruktúry. Ceny ropy predtým vzrástli až na 80 dolárov kvôli špekuláciám o možnom prerušení iránskej produkcie, ktorá činí viac ako 3 milióny barelov denne.
Irán ohlásil „obmedzené škody“ a štyri obete, pričom zdôraznil záväzok k zachovaniu mieru v regióne. Po zmiernení obáv z prerušenia dodávok sa pozornosť sústredí na plánované decembrové zníženie produkcie OPEC.
